Prvé zápasy sezóny vám úplne nevyšli. Teraz dostávate viac priestoru na ľade. Hráte vo väčšej pohode?
„Áno, psychicky to bolo na začiatku sezóny veľmi ťažké. Bol som nedostatkom príležitostí trochu zaskočený. Po výmene trénerov trávim viac času na ľade než na striedačke, takže si viac verím. Ale nielen ja, celý tím prijal zmenu trénera veľmi pozitívne. Teraz už nemáme na čo frflať, musíme začať vyhrávať zápasy.“
Do NHL ste sa dostali pre hokejový talent, no už máte za sebou aj prvý pästný súboj. Teraz máte viac trestných minút ako bodov za góly a asistencie. Prekvapuje vás to?
(smiech) „Nič nové to nie je. Nestránim sa osobných súbojov. Som na ne vždy pripravený. V juniorskej lige som sa pobil viackrát, takže mi to nerobí problémy. Isteže, bitky nevyhľadávam, ale keď treba, viem sa spoluhráča či seba na ľade zastať.“
Hráte v útoku spoločne s Václavom Prospalom a Radimom Vrbatom. Aké to je?
„Obaja sú výborní hráči. I keď nehrajú typický severoamerický hokej. Mám sa od nich čo učiť. S Vinnym Prospalom na ľade o sebe vieme a dokážeme si už prihrávať aj naslepo.“
Hrať v NHL v osemnástich rokoch je sen mnohých hokejistov. Ako to vnímate?
„Nie je to úplne v poriadku. Špeciálne, keď si uvedomím, koľkí mladí hokejisti v mojom veku snívajú o NHL. Na jednej strane je to zvláštne, pretože moji kamaráti, rovesníci, teraz začínajú štúdium na vysokej škole. Na druhej strane som veľmi šťastný a cítim zadosťučinenie, že po dlhej a namáhavej ceste som v NHL a hrám za Tampu Bay. Všetka tá drina mala zmysel.“
Aké budú vaše Vianoce?
„Bude to trošku iné od minulých Vianoc, lebo v posledných dvoch rokoch som hral za Kanadu na juniorských majstrovstvách sveta. Takže sa už dosť na to teším. Rodina príde za mnou na Floridu. Čo si viac priať?“
