„Kým som riešil závažné filozofické otázky: Kto som? Odkiaľ prichádzam? Kam idem?, poslali ma do riti,“ posťažoval sa Peter Gregor na úvod svojej knižky Idiotár, ktorú práve vydal košický Pectus. Oboznámení s touto skúsenosťou sme pripravení na všeličo, a bohémsky autor nás nemieni sklamať. Občas pritvrdí nespisovným slovom, inokedy „len“ obsahom svojich aforizmov. Priznáva sa k svojim hriechom tak otvorene, až to vzbudzuje takmer istotu, že mu to robí radosť. Ženy, sex, erotika, alkohol sú naďalej jeho (hoci nie jedinými) témami, pristupuje však už k nim z pozície „najmladšieho predstaviteľa nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Tento fakt však Gregora neťaží, naopak, zo skúseností pribúdajúcich rokov a neubúdajúcich síl, vtipu a invencie ťaží on. A tak nás (a hlavne seba) nielen presvedčivo uspokojí, že „niežeby som vo svojom veku čoraz viac zabúdal, akurát mi čoraz menej príde na um“, ale poteší aj dôvernou správou: „Mám vážnu známosť. Chodíme spolu už rok, a ešte ani raz sa neusmiala.“