Nie je to náhoda, pretože škorica má na náš organizmus zahrievacie účinky. Teplý čaj s kúskom škorice, zázvoru a medu v nás dokonca dokáže zastaviť v počiatočnom štádiu prechladnutie a chrípku.

Škorica pochádza z tropického, vždyzeleného stromu z čeľade vavrínovitých, v divočine dorastajúceho do výšky až 7 metrov. Listy sú oválne, zvrchu tmavozelené, zospodu bledozelené s hlbokou žilnatinou. Kôra stromu je jemná a žltkastá.

Skladá sa z vrchnej tenkej kôry a výstelky. Výstelka sa oddeľuje a ostáva len tenká kôrka, ktorá sa čerstvá stočí do nám známych trubičiek a nechá sa úplne vysušiť. Listy aj kôra sú silno aromatické. Pestovaný škoricovník dorastá len do výšky asi 3 metrov, pretože kôra z neho je kontinuálne odstraňovaná.

História

Predpokladá sa, že škorica pochádza zo Srí Lanky, prípadne z východnej Indie. Práve cejlónska škorica sa považuje za najkvalitnejšiu na svete. Botanický názov Cinnamomum zeylanicum je odvodený od hebrejského a arabského amomon, čo znamená rastlina voňavého korenia.

Zmienky v Číne sú spred päťtisíc rokov a dodnes sa v čínštine používa názov kwai. Na svete je najrozšírenejšia práve čínska škorica, ktorá má však slabšiu arómu a je menej sladká. Tento druh sa botanicky nazýva Cinnamomun aromaticum.

Podľa Plínia Staršieho (1 stor. pr. n. l.) sa 350 g škorice predávalo za cenu 5 kg striebra. To hovorí o tom, ako si ju v tom období cenili. Škorica ochránila vďaka fenolom, ktoré obsahuje, pred skazením.

Ak už bolo niečo skazené, resp. zapáchalo, tak dokázala prekryť tento nepríjemný odór. V stredoveku liečitelia požívali škoricu na liečenie zachrípnutia, boľavého hrdla a kašľa.

Škorica sa však do Európy dlhé roky dostávala len z istého srílanského zdroja. O monopol so škoricou sa viedli dlhé boje, kde víťazili postupne viaceré mocnosti. V 17. storočí ho ovládali Holanďania, ktorí vystrnadili z ostrova Portugalcov. Na konci 18. storočia si zisky z jej predaja užívali Angličania, ktorí vytlačili Francúzov. Tí predtým porazili Holanďanov. Napokon tento monopol padol, pretože ponikavci zistili, že škorica sa dá pestovať aj inde v trópoch a po roku 1833 sa začalo s hromadnou výsadbou na indonézskych ostrovoch Jáva, Sumatra a Borneo, takisto na Mauríciu, Reúnione, v Guyane, neskôr v Južnej Amerike a v ďalších tropických krajinách.

Využitie

Škorica mletá sa používa najmä na pečenie sladkých jedál, no celá sa uplatňuje v kuchyni tropických krajín a tiež v Severnej Afrike. Ryža alebo kuskus varený s kúskom škorice, klinčeka a čili sú výborné k mäsitým pokrmom. Kto neochutnal marocké kurča so škoricou, mandľami a sušeným ovocím, nevie, ako chutí Afrika.

Škorica obsahuje vlákninu potrebnú pre zdravie našich čriev. Spomaľuje trávenie, čím je veľmi prospešná pre chorých na diabetes 2. stupňa, pretože pomáha udržiavať stabilný cukor v krvi.

Vôňa škorice podporuje funkciu mozgu. Škoricový aldehyd zabraňuje nežiaducemu zhlukovaniu krvných doštičiek v krvi. Zlepšuje trávenie a štiepi tuky. Podporuje chuť do jedla, má dezinfekčné a antibiotické účinky, dokáže ničiť baktérie. Z minerálnych látok sú zastúpené najmä mangán, vápnik a železo.

Tipy a triky

• Uskladnenie škorice v práškovom stave je asi 6 mesiacov, ako celok až jeden rok. Životnosť škorice predĺžime uskladnením v tme, suchu a chlade.

• Pri kúpe škorice sa riadime čuchom a zrakom. Kvalitná škorica má svetlejšiu farbu a veľmi intenzívnu sladkastú vôňu.

• Pri jedlách varených s celou škoricou ako čatní alebo ryža je dobré ju po dovarení vybrať.

• Lepšie ako mletá škorica je celá škorica, ktorú pred použitím nasucho opražíme a následne nastrúhame.

• Pri marinovaní jahňaciny alebo hovädzieho skúste pridať do marinády aj kúskyškorice.

• Vôňa škorice podporuje funkciu mozgu.

Karotkovo-škoricová polievka

• 500 g karotky

• 2 PL olivového oleja

• 1 malá cibuľka, pokrájaná

• 1 stonka francúzskeho zeleru

• 1 ČL mletej škorice

• 500 ml kuracieho vývaru

• 240 ml plnotučného mlieka

• soľ a korenie

Do panvice dáme olej, pridáme cibuľku a miešame na miernom plameni, potom pridáme na kolieska nakrájanú karotku, zeler a škoricu. Ak treba, pridáme 1 - 2 PL vývaru a podusíme na slabom ohni domäkka. Potom pridáme celý vývar, polievku rozmixujeme. Nakoniec prilejeme mlieko a pomaly opäť privedieme do varu. Ochutíme soľou a korením.

Ostrá škoricová káva

• 6 dl vody

• 2 kúsky škorice

• 4 PL mletej kávy

• 1/2 ČL mletého kardamómu

• koňak

• šľahačka

Vodu krátko povaríme so škoricou. Škoricu vyberieme, vodu necháme opäť zovrieť, prisypeme čerstvo pomletú kávu a kardamóm, nalejeme do šálok. Prilejeme 2 cl koňaku a navrch dáme šľahačku. Dosladíme podľa chuti.

Marocké kuracie kúsky

• 600 g kuracích pŕs nakrájaných na 3 x 3 cm

• 450 g konzervovaných sekaných paradajok

• 2 kúsky celej škorice

• 1 PL medu

• 2 PL olivového oleja

• 1 malá cibuľa posekaná nadrobno

• 2 strúčiky posekaného cesnaku

• 5 PL sekanej petržlenovej vňate

• 3 PL sekanej koriandrovej vňate

• soľ

• 5 PL šúpaných mandlí

• 1 PL hrozienok

V hlbokej panvici osmažíme cibuľu, cesnak, mandle, pridáme kúsky kuraťa, paradajky, škoricu, petržlen, koriander, med (alebo sirup z agáve), posolíme a dusíme 20 minút na miernom ohni. Podávame s ryžou. Popsypeme korian-drovou vňaťou.

Mliečna škoricová ryža

• 50 g guľatozrnnej ryže

• 3-krát toľko vody ako ryže

• 100 ml plnotučného mlieka

• 2 PL vanilkového cukru

• štipka soli

• kúsok masla

• 1 ČL mletej škorice

Prepláchnutú ryžu dáme variť s maslom a soľou. Varíme domäkka, ak treba, dolievame vodou tak, aby bola do polovice ryže. Keď je ryža mäkká, pridáme cukor a mlieko. Povaríme ešte 5 minút. Odstavíme a premiešame so škoricou, naplníme dezertné poháre a podávame s kúskami ošúpaných a citrónom pokvapkaných hrušiek alebo s iným ovocím.

Pikantné orientálne koláčiky

• 100 g ovsených vločiek

• 1/2 ČL mletého kardamómu

• 1/2 ČL mletého anízu

• 1/2 ČL mletej škorice

• 1 balíček vanilkového cukru

• 1 PL kryštálového cukru

• 20 posekaných mandlí

• pomarančová kôra

• 1 ČL prášku do pečiva alebo vínneho kameňa

• 40 g masla

• 100 ml mlieka

Všetky suroviny spolu dobre premiešame a vypracujeme hutné cesto. Rukami formujeme malé koláčiky a ukladáme ich na plech vystlaný papierom na pečenie. Ukladáme ich od seba asi 3 cm, pretože pri pečení sa koláčiky mierne rozídu. Pečieme v teplovzdušnej rúre pri teplote 170 °C asi 10 - 15 minút.

Autor: Miroslav Kubečka, kuchár, špičkový foodstylista