
Včera sa vyšetreniam podrobili slovenskí vojaci. Podobné kontroly zdravotného stavu absolvovali vojaci zo všetkých krajín, ktoré poslali svojich ľudí do Juhoslávie. Formuláre pred lekárskou prehliadkou vypisovali aj španielski vojaci, ktorých kontrolovali v Seville. Španielske ministerstvo obrany povolalo na prehliadku všetkých, ktorí mohli prísť do kontaktu so strelami s ochudobneným uránom. FOTO – TASR/EPA
BRATISLAVA – Odborníci nepotvrdili súvislosť medzi onkologickými ochoreniami a použitím munície s ochudobneným uránom na Balkáne. Ľudia, ktorí sa venujú verejnej mienke, však hovoria, že tzv. balkánsky syndróm bude istý čas ovplyvňovať postoje slovenskej spoločnosti k vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Mohol by totiž oživiť negatívne postoje verejnosti, ktoré vyvolali letecké útoky NATO voči Juhoslávii počas konfliktu v Kosove.
Viacerým politikom vládnej koalície sa nepáči kampaň, ktorá sa v médiách rozpútala. Niektorí dokonca hovoria, že kauza syndróm je dielom tajných služieb.
Podobné informácie v minulých dňoch zazneli aj v zahraničí. Navyše podľa znalcov sa munícia s ochudobneným uránom používala aj počas existencie Varšavskej zmluvy a zrejme je dodnes vo výzbroji ruskej armády.
Podpora zatiaľ stúpala
Od 3. januára tohto roku sa balkánskym syndrómom zaoberá SITCEN – situačné centrum. Prvýkrát vzniklo počas kosovskej krízy. Zastrešuje ho ministerstvo zahraničných vecí a jednou z jeho úloh je aj skúmanie vplyvu kauzy na verejnú mienku na Slovensku.
Riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík povedal, že k určitému pribrzdeniu podpory vstupu Slovenska do NATO dôjde.
„Nepredpokladám však , že by to malo dlhodobejší účinok. Zvlášť vtedy, ak sa potvrdí, že medzi vznikom rakoviny a používanou muníciou nie je priama súvislosť. Všetko záleží na nových informáciách k tejto kauze,“ tvrdí Haulík.
Kritická situácia v podpore vstupu krajiny do NATO nastala po zásahu vojsk aliancie v Kosove. Po vojenskej akcii bolo za vstup len 33 percent opýtaných ľudí.
Podľa Haulíka je však dnes situácia iná a trend podpory vstupu je pozitívny. Podľa Haulíka sa však na verejnosti o potrebe vstupu do NATO hovorí málo a fádne.
Na otázku, či politici nehovoria o výhodách vstupu do NATO podľa naučených schém a či súhlasí s výhradami politikov ako médiá o NATO informujú, Haulík povedal: „Politici si to zľahčujú, tí však hrajú s bielymi figúrami a médiá idú až po nich.“
Politici hovoria o kampani v médiách
Šéf eurointegračného výboru parlamentu František Šebej z DS povedal, že prípad munície s ochudobneným uránom môže poškodiť verejnú mienku, ktorá na takéto informácie reaguje emocionálne. „Ide o kampaňovité zaplnenie médií. Celé to budí dojem spravodajskej hry. Zaráža neprofesionalita našich i západných médií,“ hovorí Šebej. Podľa neho majú krajiny NATO povinnosť vyjadrovať sa presne a nemôžu povedať, že munícia s ochudobneným uránom nemá akýkoľvek vplyv na ľudí. „Vylúčiť sa nedá ani informácia, že pozeranie televízora spôsobuje rakovinu, lebo 95 percent ľudí, čo majú rakovinu, pozerali televízor. Žasnem preto nad davovými reakciami,“ podotkol Šebej.
Štátny tajomník ministerstva obrany Jozef Pivarči povedal, že nepredpokladá, že by tzv. balkánsky syndróm mal vplyv na verejnú mienku. „Je tu prísľub aliancie, že nám dajú výsledky expertíz. Máme eminentný záujem na bezpečnosti. Mrzí ma preto, že sa táto vec pranieruje na verejnosti,“ povedal Pivarči.
IGOR STUPŇAN, mim