Keďže vianočná upratovacia horúčka ešte neprepukla, pri šálke čaju sme s priateľkami spomínali, ako rýchlo ubehol rok a kto čo stihol porobiť okolo domu.
Každý z nás sa snažil pred príchodom novej meny porobiť čo najviac. Tu na dedine sa v lete otvorila zberňa starého železa.
Železo sa predávalo za výhodnú cenu a už ho preto nebolo treba voziť do susednej dediny. Priateľka chalupárka menila ústredné kúrenie a razom výhodne speňažila staré radiátory a všetky nepotrebné železné veci po pôvodnom majiteľovi.
Keď najbližší susedia videli, koľko dostala peňazí a že mladí podnikatelia si sami prídu odviezť železo, začalo sa veľké upratovanie. Ja som prehľadala celý dom. Po dohode s manželom sme odovzdali takmer všetko, čo sa roky nevyužívalo a len zbytočne zaberalo miesto.
Utŕžené peniaze potešili a spokojní boli aj nákupcovia železa. V dome nám ostali už len dve väčšie veci do zberu a tých sa moji chlapi – manžel a syn – nechceli vzdať.
Prišla jeseň a s ňou finančná kríza a celosvetový prudký pokles ceny železa. Kto ho výhodne predal, je teraz spokojný.
To, čo nechceli moji chlapi predať, nám ostalo na horšie časy ako „železná rezerva“. Sú to dve veľké kolesá z nemeckého tanku.
Rezerva je rezerva.
Ľudmila Oravcová,
stavebná technička
