OSLO, BRATISLAVA. Viac než milión amerických dolárov, zlatá medaila a diplom. To všetko dnes odovzdajú na slávnostnom galavečere v Osle bývalému fínskemu prezidentovi Marttimu Ahtisaarimu. Pre víťaza Nobelovej ceny za mier je však desiaty december najmä o prestíži.
Banket s ušľachtilým cieľom
Ahtisaari povečeria s členmi nórskej Nobelovej komisie, zúčastní sa na bankete, zajtra mu na koncerte v aréne Spektrum zaspieva Diana Ross a odmoderujú ho britskí herci Michael Caine a Scarlett Johansonová.
„Dúfam, že to pritiahne pozornosť tých, ktorí môžu podporiť organizácie, akou je tá naša,“ povedal agentúre AP Ahtisaari, ktorý v roku 2000 založil Iniciatívu krízového manažmentu. Tvrdí, že dostáva ustavične ponuky na úlohu mediátora vo viacerých konfliktoch. Za všetky spomenul krízu na Srí Lanke.
Politici a aktivisti
Udelenie tohtoročnej ceny Marttimu Ahtisaarimu, ktorého meno niesol plán na osamostatnenie Kosova, bolo pre mnohých prekvapením. Tak ako rok predtým, keď si cenu odniesol bývalý americký viceprezident Al Gore. Členovia nórskej komisie dali prednosť politikovi pred mierovým aktivistom. Akoby sa Nobelov výbor bál, že ocenením čínskeho disidenta Chu Ťiaa pokazí Pekingu úspešný olympijský rok. Tomu svoju Sacharovu cenu dal napriek hnevu Pekingu Európsky parlament.
Nóri museli naposledy obhajovať svoje rozhodnutie oceniť bojovníka proti globálnemu otepľovaniu – Gora. Kritiku si vtedy neodpustil český prezident Václav Klaus, ktorý označil „súvislosť medzi jeho aktivitami a svetovým mierom za nejasnú a nezreteľnú“. Klaus je známy svojím odporom k environmentalizmu.
Keď ocenení nedošli
Najväčšie rozpory v histórii udeľovania ceny vyvolal však rok 1973, keď sa v Osle laureátov nedočkali. Severovietnamský líder Le Duc Tho nobelovku odmietol, Henry Kissinger si ju neprišiel vyzdvihnúť.
Nebolo to prvýkrát, čo verejnosť kritizovala oceňovanie politikov, ktorí boli priamo angažovaní v konfliktoch. Americký prezident Theodore Roosevelt dostal Nobelovu cenu ako prvý štátnik len štyri roky po tom, čo podľa aktivistov jeho krajina porušila medzinárodné právo zasahovaním do konfliktu medzi Panamou a Kolumbiou.
Komisia robí aj ústupky
Často sa spochybňovala aj nezávislosť komisie. V roku 1963 boli takmer všetci jej členovia proti oceneniu amerického vedca Linusa Paulinga, šéf komisie Gunnar Jahn však hrozil rezignáciou, ak cenu nedostane. O tridsať rokov neskôr odstúpili členovia výboru proti oceneniu pre palestínskeho teroristu Jásira Arafata.
Profesor Ole Danbolt Mjos, ktorý dnes šéfuje komisii, tvrdí, že niekedy treba oceniť aj ľudí, ktorí napriek kontroverziám prispeli k mieru. „Morálny kredit nobelovky ich zaväzuje,“ povedal denníku Guardian.
Juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu spomínal, že pred udelením ceny sa v Bielom dome dostal len po telefónnu operátorku.Tomáš Hudák © SME
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Diplomy píše Švédka, ktorá žije v Rakúsku
Diplom pre nositeľov najprestížnejšieho ocenenia je unikátne grafické dielo. Annika Rückerová to vie najlepšie. Za 20 rokov vyrobila 156 diplomov pre nositeľov Nobelových cien za fyziku, chémiu, ekonomiku a literatúru. „Je to asi svetový rekord,“ hovorí pre denník Der Standard.
Annika Rückerová sa narodila v Štokholme a študovala vo Viedni. Nadanie zdedila po rodičoch. Jej rakúsky otec i švédska matka boli grafici.
Kráľovská švédska akadémia ju oslovila pred 20 rokmi, o rok neskôr začala robiť diplomy aj pre nositeľov cien za literatúru. Vo svojom ateliéri v dolnorakúskom Hagenbrunne vyrobila už niekoľko unikátov.
„Začínam v sekunde, keď sa v rádiu dozviem, kto cenu dostane,“ hovorí. Najprv pripravuje čiernobiele návrhy, farbu nanesie až na originálnu listinu. Potom píše text, v ktorom je veľkosť písmen a slov, ale aj ich odstup presný na milimeter.
Monogramy vymýšľa tak, aby čo najlepšie vystihli ich nositeľov. Keď robila monogram pre terajšieho nositeľa ceny za literatúru Jeana-Maria Le Clézia Federna, inšpiroval ju jeho citát „Som Indián“.
Tohotoročné diplomy už má hotové. „Sú obzvlášť pekné,“ hovorí Annika Rückerová. Dnes ich dostanú laureáti spolu s medailou s portrétom Alfreda Nobela.
(mim)
Autor: Tomáš Hudák
