„Hrozba bola vážna,“ povedal reportérom krátko pred začiatkom summitu Európskej únie belgický premiér Yves Leterme. Polícia práve včera zadržala štrnásť mužov, ktorí patria k teroristickej sieti al-Káida.
Jeden z nich údajne plánoval samovražedný útok, ktorý mal mieriť na európske inštitúcie. Belgická polícia promptne zasiahla a jedna z najťažších vrcholných schôdzok za posledné roky prebiehala podľa plánu.
VIDEO: Belgická polícia zadržala mužov, ktorí mali byť napojení na al-Kájdu
Fico sa obáva prísnych kvót
Lídri 27 členských krajín hľadali riešenie na finančnú krízu a boj proti klimatickým zmenám. „Únia nemôže svetu vyslať obraz o svojej nejednotnosti,“ zdôraznil francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Jednotná však únia ostala len pri balíčku ústupkov Írsku, ekologický balíček čakajú zdĺhavé rokovania.
Blok sa už dávnejšie zaviazal, že do roku 2020 zníži o pätinu objem emisií CO2 a o rovnaké číslo zvýši aj množstvo vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov.
Členské krajiny majú však rozličné predstavy, ako tieto ciele dosiahnuť. „Ak uvidím, že talianske záujmy môžu byť ohrozené vo veľkej miere, použijem veto,“ hrozil taliansky premiér Silvio Berlusconi. Poľsko, Slovensko a ďalšie východoeurópske štáty majú obavy, že cena za znižovanie emisií bude privysoká. Tieto štáty vyrábajú veľkú časť energie spaľovaním uhlia a majú aj energeticky náročný priemysel.
Premiér Robert Fico chce, aby únia zohľadnila zníženie emisií o 33 percent, ktoré prišlo po páde komunizmu. Bratislava sa obáva, aby pre prísne kvóty na emisie neodišiel ťažký priemysel do zahraničia.
Poliaci sú prístupnejší
Túto pozíciu však kritizujú environmentálne organizácie. Podľa nich k zníženiu emisií došlo vďaka pádu ťažkého priemyslu a nie pre aktívnu politiku vlády. „Fico obhajuje záujmy priemyslu, ktorý nezodpovedne znečisťuje životné prostredie a bráni sa efektívnejším a obnoviteľným zdrojom,“ povedal Pavol Široký z organizácie Za matku zem.
Vážne výhrady prezentovalo aj Poľsko, ktoré však po separátnych rokovaniach s Nemeckom smerovalo ku kompromisnému riešeniu. Varšava odsúhlasí klimatický balíček pod podmienkou, že jej elektrárne budú platiť za takzvané emisné povolenky až v roku 2019. Teda o šesť rokov neskôr, ako sa hovorí v návrhu predsedníctva.
Poliaci v kuloároch zároveň šírili informáciu, že dva členské štáty zvažovali predložiť návrh na fond v hodnote 50 miliárd euro. Tieto peniaze by mali pomôcť chudobnejším krajinám vrátane Slovenska, aby dokázali lepšie zvládnuť vysoké náklady na znižovanie emisií. © SME
