Najznámejšie vianočné popevky od stredoveku po súčastnosť
Štedrému dňu v kresťanských krajinách predchádza advent. Veľa ľudí vôbec netuší, čo to slovo znamená. Vymasírovaní vtieravými reklamami v rádiu a televízii sa neraz domnievame, že to slovo má čosi spoločné s hektickými predvianočnými nákupmi. Pritom advent (z latinského „príchod") znamená v kresťanských končinách prípravný vianočný čas, ktorý sa začína štyri týždne pred samotnými Vianocami. Je to čas stíšenia, upokojenia, pokojnej introspekcie a rozjímania. Už v štvrtom storočí mali advent v dnešnom Francúzsku a Španielsku a do ostatných krajín vtedajšieho kresťanského sveta sa rozšíril v priebehu šiesteho a siedmeho storočia.
Očakávanie „príchodu" má pre veriaceho kresťana dve roviny: je to nielen pamiatka príchodu Spasiteľa ako narodeného dieťaťa v jasličkách, ale aj jeho návratu po mučeníckej smrti na kríži a nasledovnom zmŕtvychvstaní.
Symboly Vianoc a koledy
K adventu a Vianociam neodmysliteľne patria vonkajšie prvky a symboly spoluutvárajúce vianočnú atmosféru. Tie robia Vianoce Vianocami aj navonok, tak aby to pochopil aj človek so zníženou schopnosťou abstraktného uvažovania. Zoberme si napríklad taký vianočný stromček a adventný veniec. Nie každý vie, že ich tradícia je relatívne mladá, pochádza totiž z 18. či 19. storočia. O niečo staršia je tradícia jasličiek, ktorá siaha až k svätému Františkovi z Assissi. Bol to práve tento svätec, ktorý si v lesnej jaskyni neďaleko Greccie v Umbrii večer na sviatok Narodenia Pána postavil prvé figúrky zobrazujúce svätú rodinu v betlehemskej maštali s dieťaťom Ježišom v jasliach, troma mudrcmi z Východu a pastiermi s ovečkami. Bolo to v 13. storočí. Ako prostriedok ľudovej zbožnosti sa tradícia betlehemov čoskoro rozšírila do Európy a stala sa pevnou súčasťou vianočných zvykov aj u nás.
Jedným z najstarších vianočných zvykov je tiež spievanie typických piesní, tzv. kolied. Vianočné koledy, spievané v latinskom aj v miestnom jazyku, nahradili na území dnešného Talianska predkresťanský rituálny spev oslavujúci počas saturnálií pohanského boha Saturna. Ľudová viera pripisovala vianočným koledným obchôdzkam magickú moc. Mali priniesť šťastie a blahobyt do každého príbytku. Na koledu sa počas Vianoc chodilo na Štedrý večer, na sv. Štefana, na Nový rok, na Troch kráľov a dakde aj na Hromnice. Slovania prijali názov koleda z latinského slova „calendae", ktorým sa označovali prvé januárové dni, počas ktorých sa u pohanov slávil slnovrat.
Koledy v stredoveku šírili po celej Európe potulní žiaci, často účinkujúci v obľúbených vianočných hrách. Tzv. makarónske koledy (nesmejte sa, tak sa naozaj označovali koledy pochádzajúce z dnešného Talianska) sa spievali zmesou latinčiny a miestnych jazykov. Počas vianočných sviatkov ich bolo počuť na trhoviskách, v hostincoch, kláštoroch, domoch bohatých mešťanov i v šľachtických palácoch. Popri spomínaných makarónskych koledách zneli počas Vianoc čoraz viac aj domáce koledy spievané v národnom jazyku.
Dobrý kráľ Václav
Anglické národné koledy sú napríklad doložené od 15. storočia. Boli to obľúbené svetské piesne upravené na potreby Vianoc alebo umelé vianočné piesne komponované v ľudovom duchu. S anglickými Vianocami je neodmysliteľne spätá napríklad relatívne mladá koleda Good King Wenceslas ospevujúca české knieža, svätca a patróna Čiech svätého Václava. Legendu o živote sv. Václava zveršoval anglický kňaz John Mason Neale. Zhudobnil ju spolu s Thomasom Helmorom na nápev starej jarnej latinskej piesne Tempus adest floridum. Prvýkrát ju vydali písomne v Nealeovej zbierke kolied Carols for Christmas Side v roku 1853 a ihneď si získala srdcia Britov, ktorí sa zoznámili s príbehom svätého Václava už v stredoveku vďaka krásnej a dobrotivej dcére českého kráľa Karola IV., ktorá sa vydala za anglického kráľa Richarda II. Dojímavá Helmorova hudba, opierajúca sa o staršiu spevnú formu, povýšila koledu Good King Wenceslas na vianočnú hymnu Britských ostrovov. Český svätec sa tak stal neoddeliteľnou súčasťou britských Vianoc - spolu s voňavými vetvičkami cesmíny ostrolistej, večne zeleného imela, flambovaného vianočného pudingu a plneného moriaka.
Tichá noc
Atmosféru Vianoc a vianočné koledy milujú aj naši rakúski susedia. Práve od nich pochádza azda najslávnejšia vianočná pieseň všetkých čias, nádherná Tichá noc, ktorá sa stala súčasťou aj našich Vianoc a kultúrneho dedičstva.
Jej autorstvo počas takmer dvoch storočí pripisovali takým velikánom, ako sú Mozart, Haydn či Beethoven. Pravda je však inde. Text piesne (v originálnom znení Stille Nacht! Heilige Nacht!) napísal v roku 1816 kaplán Joseph Mohr. K textu o pokojnej noci ho azda inšpirovali potulky alpskou prírodou v okolí dedinky Mariapfarr, kde pôsobil. O dva roky neskôr - počas Vianoc - navštívil v Oberndorfe svojho kamaráta a učiteľa Franza Grubera, ktorý bol hudobným skladateľom a na predložený text za necelú hodinu skomponoval melódiu. Mohr ho poprosil, nech hudba nie je náročná, aby ju mohol vybrnkávať na gitare. A tak na Vianoce v roku 1818, počas polnočnej omše v oberndorfskom kostole, pieseň zaznela po prvý raz. Mohr spieval tenor, Gruber bas a poprosili zbor, aby s nimi opakoval refrén. Oberndorfčanov koleda chytila za srdce a rýchlo sa udomácnila. To však Tichej noci k sláve nestačilo. Notový záznam ostal v kostole, kde ho o rok neskôr objavil opravár organov Karl Mauracher. Práve vďaka nemu sa koleda dostala do Zillertalu neďaleko Innsbrucku, kde ju Mauracher venoval dvom putovným muzikantským rodinám - Rainerovcom a Strasserovcom. Tí ju zaradili do svojho repertoáru. Cesta piesne k sláve sa mohla začať. V roku 1822 Rainerovci spievali Tichú noc pred rakúskym cisárom Františkom I. a ruským cárom Alexandrom I. Očarený cár ich pozval do Ruska, kde odohrali sériu koncertov. Aj Strasserovci mali tú česť hrať koledu pred korunovanou hlavou. V roku 1834 zahrali Tichú noc pruskému kráľovi Friedrichovi Wilhelmovi IV. Ten jej ako prvý dal punc oficiálnosti, keď rozhodol, že sa bude hrávať v jeho katedrále každé Vianoce. Pesnička sa začala šíriť Európou a v roku 1839 ju Rainerovci pod názvom Tirolská ľudová pesnička priviezli aj do Ameriky.
Je paradoxom, že skutočných autorov piesne sa sláva nedotkla a zomreli chudobní a zabudnutí. Dokonca dodnes ich väčšina spevníkov neuvádza, iba v najnovších vydaniach sa to napráva.
Od roku 1818 text Tichej noci preložili do vyše tristo jazykov a nárečí. Do jazykov živých, mŕtvych ako latinčina, ale aj umelých, ako sú esperanto či volapük. Jestvuje aj klingónska verzia, teda v jazyku, ktorým komunikuje fiktívna humanoidná rasa vo svete sci-fi seriálu Star Trek. Tichú noc spievajú na Tahiti (I te hoe po hau maru), príslušníci afrického kmeňa Zulu (Busuku obuhle), Maori z Nového Zélandu (Marie te po, tapu te po) či Laponci (Juovlaidja, juvhli-idja). Jestvuje veľa moderných úprav tejto piesne, jednou z najzvláštnejších je adaptácia skupinou Prúdy z roku 1968, keď ju Marián Varga prearanžoval do podoby pohrebného pochodu. Nahrávka vyšla na nosiči až v roku 1998 ako súčasť zrekonštruovaného „strateného" albumu Pokoj vám.
V rodnom dome Josepha Mohra v Salzburgu, na Steingasse 9, bolo donedávna dokonca múzeum piesne Tichá noc. Žiaľ, v roku 2003 ho zrušili.
Vianoce, Vianoce prichádzajú
Na to, aby sa vianočná pieseň stala všeobecne známa, nemusí pochádzať zo stredoveku alebo z 19. storočia. Azda každý, kto sa narodil po roku 1960 v bývalom Československu a nestrávil život v kóme, pozná českú pesničku Vánoce, Vánoce přicházejí. Začiatkom 60. rokov ju zložil Jaromír Vomáčka (známy aj ako autor neskorších piesní Zhasněte lampiony, Lékořice či Běž domů, Ivane), text k nej napísal populárny textár Zdeněk Borovec. Vďaka ich pesničke tak môžeme vnímať Vianoce aj z tej menej duchovnej, ale zato úsmevnejšej a čisto ľudskej stránky. Pesnička sa prvýkrát objavila v éteri v roku 1962, keď ju naspievala trampská skupina Setleři a malá Magda Hrnčířová. Všetci notoricky poznáme slová o tetinej vianočke, ktorú napokon dostane mačka, málokto však pozná celý text pesničky. Ajhľa, tu je:
Ref: Vánoce, Vánoce přicházejí, zpívejme přátelé,
po roce Vánoce, Vánoce přicházejí, šťastné a veselé.
Proč náš děda říct si nedá, tluče o stůl v předsíni,
a pak běda, marně hledá kapra pod skříní.
Naše teta peče léta na Vánoce vánočku,
nereptáme, aspoň máme něco pro kočku...
Čas radosti a Narodil sa Kristus Pán
Ide o dve z najpopulárnejších vianočných piesní a iste ich aj tento rok budeme môcť počuť z rádia alebo televízie. Baroková pieseň Čas radosti vznikla pravdepodobne na Slovensku ako voľný preklad z latinčiny. V 17. storočí bola už v spevníku Cantus catholici, onedlho ju prevzala aj Tranovského Cithara sanctorum.
Jasavá a dynamická koleda Narodil sa Kristus Pán pochádza pravdepodobne z Čiech, z dôb husitských v 15. storočí, hoci aj jej základ je pôvodne latinský. Čoskoro sa objavuje v slovenských katolíckych aj protestantských kancionáloch. Mimochodom, aj pesničku Narodil sa Kristus Pán nahrala v modernom háve v roku 1968 už spomínaná skupina Prúdy.
Nech sneží! Nech sneží! Nech sneží!
Je možno paradoxné, že iná obľúbená vianočná pesnička (najmä v USA), Let It Snow! Let It Snow! Let It Snow! neobsahuje dokonca žiadnu zmienku o Vianociach ako takých. Zložil ju v roku 1945 skladateľ Jule Styne a text napísal úspešný textár Sammy Cahn. Jej autori ju vôbec nezamýšľali ako vianočnú pieseň, stala sa ňou akosi samovoľne. Prvýkrát ju naspieval Vaughn Monroe a odvtedy jestvuje v desiatkach verzií, vrátane nahrávky rockovej skupiny Chicago, džezových skupín či spevákov Ala Jarreaua, Michaela Franksa či Franka Sinatru. Pre zaujímavosť, Sinatrova verzia pesničky bola 25-milióntym downloadom na Západe populárneho (a u nás zatiaľ stále nefunkčného) internetového obchodu s pesničkami iTunes Store.
Malý bubeníček
Opäť v USA veľmi populárnu vianočnú pieseň Little Drummer Boy zložila v roku 1941 Katherine K. Davisová. Pesnička so sentimentálnym textom o chudobnom chlapcovi, ktorý si nemohol dovoliť kúpiť darček Jezuliatku, a tak mu svätá Mária aspoň dovolila zahrať dieťaťu na bubon, nie je veľmi originálna. Hudbu Davisová ukradla zo starej českej koledy a v texte sa inšpirovala stredovekou legendou prerozprávanou v poviedke Le jongleur de Notre-Dame, ktorej autorom je Anatole France. Vo svete ju interpretoval kdekto, vrátane skupiny Boney M alebo duetu Bing Crosby a David Bowie. Nemeckú verziu naspievala v roku 1964 Marlene Dietrichová, francúzsku o rok nato Nana Mouskouriová a bokom neostali ani nové skupiny: Dandy Warhols nahrali dokonca dve verzie. U nás táto pesnička nie je veľmi frekventovaná, v Čechách ju poznajú trochu viac vďaka interpretácii folkovej skupiny Kantoři, pre ktorú český text adaptovala Eva Černíková ako Malý bubeníček (pre pripomenutie tu uvádzame len prvú slohu):
Sám jde zdáli, párampampam-pam
chlapeček maličký, párampampam-pam
bubínek na krku, párampampam-pam
hraje si do kroku, párampampam-pam
rampampam-pam, rampampam-pam
ó, můj maličký, párampampam-pam
kam ses dal?
Rolničky
Pesničku pod One Horse Open Sleigh zložil v roku 1857 James Lord Pierpont. Pôvodný text sa podstatne líši od toho dnešného a aj refrén má trochu inú melódiu. Po úprave textu i hudby neznámym autorom pieseň zmenila názov na Rolničky (Jingle Bells) a stala sa jednou z najpopulárnejších vianočných kolied preloženou do mnohých jazykov.
Biele Vianoce
Túto preslávenú vianočnú hymnu zložil populárny skladateľ Irving Berlin v roku 1940, paradoxne, opaľujúc sa pri bazéne v kúpeľoch Arizona Biltmore Resort and Spa. Pesničku uviedol v roku 1942 Bing Crosby v muzikáli Holiday Inn, a to ako duet s Marjorie Reynoldsovou. Dostala Oscara v kategórii Najlepšia pôvodná pieseň. Verzia s Bingom Crosbym, ktorú poznáme dnes, však nie je verziou z roku 1942. Tá sa zničila opotrebovaním, takže v roku 1947 musel Crosby pieseň nahrať znovu. V roku 1954 sa pesnička stala inšpiračným zdrojom aj ústrednou melódiou k filmu Biele Vianoce s Bingom Crosbym, Dannym Kayeom a Rosemary Clooneyovou. Bol to najúspešnejší film roka. Crosbyho nahrávka sa stala najpredávanejším singlom všetkých čias a odvtedy vzniklo niekoľko stovák jej cover-verzií. Pamätníci si možno spomenú na českú verziu v podaní Rudolfa Cortéza: „Jááá sním o Vánocííích bíííílýých..."
Minulé Vianoce
Jedna z najkrajších vianočných piesní vznikla v roku 1984 v Anglicku a zložil ju populárny spevák a skladateľ George Michael, vtedy ešte člen slávneho dua Wham. Pieseň Last Christmas vyšla na malej platni (B-stranu tvorila skladba Everything She Wants) a jej autor a interpret venoval tantiémy z jej predaja na potravinovú pomoc hladujúcej Etiópii, ktorá bola vtedy módnym hitom. Bolo to aj preto, lebo vznikol istý spor o pôvodnosť skladby, ktorej melódia sa viac ako výrazne podobala na melódiu piesne Can't Smile Without You naspievanej americkým spevákom Barrym Manilowom, a dobročinné účely boli súčasťou podmienok mimosúdneho urovnania sporu.
Pesnička vznikla v časoch videa, a tak mnohým spolu s melódiou utkvel v pamäti aj videoklip k Last Christmas. Zachytáva skupinu mladých ľudí, vrátane Michaela a Ridgeleyho z Whamu, basistu Spandau Ballet Martina Kempa, jeho snúbenice Shirlie Hollimanovej (z dua Shirlie & Pepsi) a ďalších príslušníkov londýnskej zlatej mládeže kdesi na horskej chate (nakrúcalo sa vo Švajčiarsku). Ani tak som si nezapamätal dej klipu (išlo zhruba o to, že frajerka jedného bola bývalou frajerkou iného, a že stále po sebe pokukovali), ako neforemné rodžersky, ktoré mali všetci obuté. Vyzerali ako veksláci z filmu Bony a klid.
Nielen popík
Vianoce sú už tradične skvelou príležitosťou pre popových interpretov napakovať sa. Preto vychádza toľko vianočných albumov. Niektoré však okrem toho, že sú znôškou príležitostných piesní, spĺňajú aj isté umelecké kritériá. Nebyť toho, asi by nevychádzali napríklad také Vánoce ve zlaté Praze Karla Gotta v nových a nových vydaniach. K Vianociam však pocítilo potrebu vyjadriť sa aj viacero interpretov žánrov, pri ktorých by ste to možno nečakali. Svoje vianočné albumy vydali interpreti džezu, soulu i funku (Spyro Gyra, Yellowjackets, Al Jarreau, Michael Franks, Luther Vandross, Frank Sinatra, Nat King Cole, Larry Carlton, Stevie Wonder, Fourplay, Herb Alpert, Chicago, Chet Atkins), na vianočné kompilácie prispeli ďalší (napr. Herbie Hancock, John McLaughlin, Bob James, The Rippingtons), ale aj rockové skupiny (napr. Jethro Tull). Často išlo o vydarené projekty.
Milovníci domáceho progresívneho rocku si iste cez Vianoce pustia nádhernú skladbu Christmas Time Deža Ursiny a Juraja Lihosita z albumu Deža Ursinyho Provisorium (1973) alebo skladbu P.F. 1972 z albumu Collegia musica Konvergencie (1971). A autor tohto článku si určite dožičí prenádhernú Koledu z periférie v podaní Pavla Hammela a skupiny Fermáta z kompilácie Bratislavská beatová omša (1995).
Naša malá exkurzia po hudobných Vianociach sa končí, neostáva mi nič iné, len zaželať vám šťastné, veselé, požehnané... a muzikálne!
Autor: Peter Pišťanek
