Nováčik v reprezentácii Slovenska ŠTEFAN RUŽIČKA túži v zápasoch so Švajčiarskom po výhrach. Jeho snom je hrať na majstrovstvách sveta.
V piatkovom medzištátnom zápase so Švajčiarskom v Poprade vás čaká reprezentačná premiéra. Čakali ste pozvánku od trénera Jána Filca?
„V kútiku duše áno. V ruskej lige sa darí mne aj nášmu útoku s Brankom Radivojevičom. Prežívam pekné obdobie, z hokeja mám veľkú radosť.“
Patríte medzi hráčov, ktorí sa v lete presídlili z Ameriky do novovzniknutej Kontinentálnej hokejovej ligy. Čo zavážilo, že ste nezostali vo Philadelphii?
„Skončil sa mi kontrakt a s vedením klubu Flyers sme sa nevedeli dohodnúť na novom. Mierne zvýšenie som pokladal za neadekvátne. V Spartaku Moskva splnili moje požiadavky a dôležité je, že mám priestor na ľade, aby som mohol ukázať, čo je vo mne. Je to oveľa lepšie ako v Amerike na farme. Za dva roky - taká je moja zmluva - sa môžem výkonnostne zlepšovať.“
A potom? Pripúšťate návrat do NHL?
„Neviem. Momentálne ma to netrápi. Som spokojný v Rusku.“
V novembrovom zápase s Novokuzneckom ste k víťazstvu Spartaka prispeli štyrmi gólmi aj jednou asistenciou. Spomínate si na ten deň?
„Nikdy naň nezabudnem! Do siete padlo všetko, na čo som siahol. Prvý raz som skóroval v presilovke, potom v hre piatich proti piatim, neskôr zo samostatného nájazdu a nakoniec do prázdnej bránky, keď mi puk posunul Branko. Najlepší deň mojej kariéry.“
Aký hokej je vám bližší - v zámorí na úzkych klziskách, alebo v Európe na veľkých plochách?
„Určite európsky. Aj na ruskom ľade sa hrá technicky, kombinačne. V tom sa vyžívam. S Brankom si výborne rozumieme, dopĺňame sa. Dobre k nám zapadol ruský center Tarasov.“
Koho medzi vás napasoval tréner Filc v národnom tíme?
„Trochu som sa preľakol, keď som na začiatku čítal zloženie formácií - ja by som mal byť v strede medzi Radivojevičom a Marcelom Hossom. Centra som nehral už dávnejšie, azda to zvládnem.“
Kedy ste naposledy hrali zápas na Slovensku?
„Fúú, tak to bolo ešte pred piatimi rokmi za Nitru pred mojím odchodom do Ameriky. Popradský zimák poznám, ale v košickej Steel aréne som ešte nehral.“
Ste nováčik v tíme, dlho ste sa v šatni zoznamovali?
„Áno, lebo väčšinu hráčov som osobne nepoznal, ale na to som po príchode do nového mužstva už zvyknutý. Najviac som sa tešil na Jura Kolníka, aj on je z Nitry.“
Vaše číslo dresu?
„Zobral som si 41, obrátené číslo k mojej obľúbenej štrnástke - tú teraz nemali.“
Už ste sa udomácnili v Moskve?
„Stále si zvykám. Obrovské mesto, množstvo ľudí, veľký ruch. Na tréning cestujem metrom, je to len jedna zastávka. Autom by som sa do preplnených ulíc ešte neodvážil, preto som oň v klube zatiaľ nežiadal. S priateľkou bývame medzi centrom a našou halou v Sokolnikoch. Červené námestie mám už detailne zmapované.“
Po rusky sa už dohovoríte?
„No, to je horšie. V škole som sa ju neučil, a tak začínam od piky. Lepšie mi ide hovorová ruština než čítanie v azbuke. Český tréner Miloš Říha hovorí v šatni po rusky pomaly, aby sme všetkému rozumeli.“
V čom sa líšia jeho tréningy od tých, čo ste zažili v Amerike?
„V zámorí sa trénuje maximálne trištvrte hodiny a v intenzívnom tempe, v Rusku sme na ľade aj pol druha hodiny - intenzita je nižšia.“
Na Slovensko ste pricestovali už v závere minulého týždňa. Čo ste všetko stihli?
„Oddychoval som, dva dni som nebol na korčuliach. Dobre mi to padlo. Venoval som sa rodine. V pondelok sa vraciam do Moskvy a rovno na Štedrý večer ma čaká ligový zápas proti Astane. To som ešte nezažil.“
Sú dve stretnutia so Švajčiarskom dôležité v príprave na majstrovstvá sveta?
„Určite áno. Hrať na majstrovstvách sveta je môj sen, a tak sa aj v príprave chcem ukázať v najlepšom svetle. Ideálne by bolo, keby sme domácich fanúšikov potešili víťazstvami a ja by som k tomu chcel prispieť gólmi.“
