Architekti Ivan Matušík (1930) a Sebastian Nagy (1980) naprojektovali obytný dom Triangolo v Nitre, ktorý získal v tomto roku prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča za architektúru. Udelila ju medzinárodná porota. O ocenenom bytovom dome, o súčasnej i staršej architektúre hovoríme s mladším z laureátov, Nitranom Sebastianom Nagyom.
Kto vás oslovil na tento projekt?
Investor Peter Vilček z nitrianskej firmy Stavomex. Uchádzala sa v obchodnej súťaži, ktorú vypísalo mesto na výstavbu na desaťročia nevyužívanom pozemku. Parcela ležala ladom možno aj preto, že má atypický trojuholníkový tvar.
Na projekte spolupracujete s architektom Ivanom Matušíkom, autorom bratislavského obchodného domu Prior...
Robíme spolu už šesť rokov. Zoznámili sme sa pri architektonickej súťaži na riešenie bratislavského podhradia Cukermandel v roku 2002, ktorú sme vyhrali.
Ako to funguje - vy ešte nemáte tridsať, Ivanovi Matušíkovi ťahá na osemdesiatku?
Málokto tomu verí, ale v architektonických názoroch sme na rovnakej vlnovej dĺžke. Aj keď je medzi nami polstoročný vekový rozdiel, naša spolupráca je výborná.
Dom Triangolo v Nitre prezývajú morská vlna. Ako tento tvar zapadá do historickej Nitry, priamo do Starého mesta?
Na trojuholníkový tvar pozemku sa hodil trojuholníkový pôdorys stavby. Začali sme rovnostraným trojuholníkom a rozmýšľali sme nad rozličnými variantmi, až sme dospeli k vlnovkovitému tvaru strechy. Budovy takéhoto organického tvaru sa v súčasnej architektúre vyskytujú. Stretol som sa s nimi, keď som študoval na Kráľovskom technickom inštitúte vo Švédsku. Podľa nás je strecha budovy zvlnená tak ako rieka Nitra a pahorkatiny mesta. Najlepšie je to vidieť na panoramatickej fotografii.
Má táto stavba šancu stať sa novým architektonickým symbolom mesta?
Neviem, či mi to prislúcha hodnotiť. Porota, ktorá udeľovala Cenu Dušana Jurkoviča bola presvedčená, že tento objekt nabil mesto novou pozitívnou energiou. Celkom úprimne si myslím, že budova je svieža a nemá v Nitre obdobu. Uvidíme, ako ju zhodnotia ostatní. Budova predstavuje trendy modernej architektúry.
Ktoré to sú?
Je to protipól klasického panelákového štandardu. Poskytuje voľné otvorené dispozície v bytoch, ktoré si človek môže prispôsobiť sám sebe. Netradične sú riešené strecha, fasáda, trojuholníkové balkóny či kupolovité okná. Moderný štýl má aj znaky funkcionalizmu.
Poslaním architektúry je vymýšľať stále niečo nové a netradičné. Preto sa hovorí, že architektúra je matkou umení.
Majú u nás architekti dosť priestoru na uplatnenie?
Viac-menej áno. Vyberajú si investorov, s ktorými si rozumejú. Niektorí sú nadšení, ako my z investora bytového domu Triangolo, ktorý nám dal veľký priestor. Architektúra je boj, v ktorom by mal architekt o dobrých návrhoch presvedčiť investora.
Potom to architekti nemajú až také jednoduché...
Na Slovensku sa stavia dosť a preto je aj veľa možností pre architektov. Ako som povedal, vždy je to o komunikácii. O architektonicky zaujímavej stavbe sa vždy viac hovorí a investorovi môže priniesť aj finančný efekt a dobré meno v biznise.
Ste spokojný s obchodnými centrami v slovenských mestách?
Niektoré sú vcelku zaujímavé a vymykajú sa bežným štandardom. Ako Nitran by som nepodceňoval stavbu obchodného centra Mlyny v Nitre, ktorú stavajú vo veľkom nasadení a z kvalitných materiálov. Projekt nitrianskeho City parku so športoviskami sa zdá byť architektonicky zaujímavý, ale pre finančnú krízu zatiaľ stojí.
Klasické obchodné centrá či supermarkety pôsobia jednotvárne...
Všade vo svete sú to viac-menej halové objekty, niekde možno ozvláštnené. Povedzme nová časť obchodného centra Avion v Bratislave mi vôbec nepríde jednotvárna. Dôležité je diskutovať o tom, či sú správne umiestnené. Predajné haly do centra mesta nepatria, v zahraničí sú na predmestiach.
No bratislavský dom nábytku Atrium aj nový Avion sú dôkazom toho, že sa dajú vymyslieť aj nápadité obchodné priestory.
Možností na výstavbu takýchto centier je určite viac, ale musia sa investorovi finančne vyplatiť. Mimo centra postavili v Štokholme aj jeden z prvých domov Ikea. Je to veľmi zaujímavá stavba. Jej vnútorne dispozičné členenie pripomína vrtuľu. Je rozdiel postaviť rovnaké obchodné centrum na Slovensku alebo napríklad vo Francúzsku. Aj keď sú stavebné náklady porovnateľné, investor v ľudnatejšej krajine s vyššou kúpyschopnosťou má z neho väčší zisk ako u nás. Nie sú zlé, slúžia svojmu účelu, ale určite by mohli byť krajšie. Pozrite si však také Shopping City Sud vo Viedni, ktoré sa nedá porovnať s bratislavským Avionom alebo s banskobystrickou Európou. Popri nich architektúra Shopping City Sud zostarla.
Aké sú požiadavky investorov na multifunkčné budovy?
Developer by nemal vstupovať s nejasnými predstavami, mal by si dať poradiť od tímov odborníkov. Čas potom ukáže, či obchodné centrum prežije alebo nie.
Môže to ovplyvniť aj architektúra?
Určite. Najmä, ak je priestor navrhnutý nadčasovo. Príkladom je bývalý Prior v Bratislave od Ivana Matušíka. Je to stavba s trojuholníkovým pôdorysom a voľnou dispozíciou, ktorá má štyridsať rokov. Architekt vytvoril priestor, ktorý je aktuálny aj dnes. Keď ho otvárali, aj z okolitých miest sa prišli pozrieť na prvé pohyblivé schody na Slovensku. Budovu stále využívajú v pôvodnom tvare, zmenili iba interiér. Páči sa mi aj nitriansky Prior. Na jeho vstupnej promenáde ako aj balkóne sa ľudia stretávali, a v tých časoch také niečo v meste chýbalo. My odborníci hovoríme, že takýto objekt má mestotvorný charakter.
Aké sú prvky nadčasovej architektúry?
Trebárs rozličné priestorovo tvarovateľné materiály, ktoré prinášajú nové technológie. Moji anglickí priatelia vytvorili kocku odliatu z čierneho betónu. Za pomoci tlačidla však zmení farbu na bielu. Predstavte si, že iba malým úkonom zmeníte farbu vašej obývačky podľa vašej momentálnej nálady. Technologický vývoj napreduje veľmi rýchlo. Pred desiatimi rokmi môj počítač nevedel takmer nič, a dnes má moderné funkcie, ktoré sa dajú vtesnať už aj do mobilného telefónu. Typickým príkladom nadčasovej architektúry je stavba Swiss Re Tower v Londýne od architekta Normana Fostera v tvare uhorky alebo opera v Sydney naprojektovaná v roku 1956, ktorej architektom bol Jörn Utzon.
Aké sú požiadavky investorov na výstavbu rodinných domov?
Pri návrhu rodinného domu je porozumenie investora s architektom dôležitejšie ako pri komerčných budovách. Ľudia si často želajú splniť si svoje detské sny - jeden posilňovňu, druhý saunu, tretí vináreň. Dôležité je presvetlenie priestorov, pekný výhľad cez veľké okná i veľký priestor na bývanie. Dobre situovaní investori vravia, že dobrý rodinný dom si postavíš až na druhý raz. No väčšina z nich si pri tom prvom dome asi rady architekta neosvojila.
Povedzte príklad, keď máte s klientom úplne odlišnú predstavu?
Ak je pozemok na prudkom svahu a on chce dom, ktorý patrí na rovinu a nenechá si poradiť. Usilujem sa robiť dobré projekty, preto radšej od takého klienta cúvnem.
Ktoré pozoruhodné rodinné domy ste si všimli?
Futuristický Elipsion v Senci. V Nitre v časti Zobor som videl šedý dom v tvare písmena H, so sklenenou fasádou. U nás vidím aj nové rodinné domy, ktoré sa mi nepáčia, mnohé nemajú prepracované detaily a majú zlé proporcie. Naopak, v Holandsku som obdivoval hádam každé tretie nové rodinné obydlie.
A z komerčných, vzdelávacích a kultúrnych objektov?
Zaujímavá je budova firmy Ematech v Lužiankach od architekta Milana Csandu. Všimol som si aj školské objekty Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre či zrekonštruovanej tabakovej továrne, dnes sídla Univerzity Konštantína Filozofa.
