Berlínska panoráma prišla definitívne o jednu zo svojich dominánt. Bagre strhli aj posledné časti východonemeckého komunistického parlamentu, ktorý stál na konci bulváru Unter den Linden. Práve z tejto budovy vysielali Nemci estrády Ein Kessel Buntes, ktoré boli za socializmu obľúbené aj v bývalom Československu.
Asi desiatka Berlínčanov s kamerami v rukách sledovala začiatkom decembra posledné chvíle Paláca republiky. Niektorí z nich sa prítomným médiám posťažovali, že Nemecko prichádza o jeden z veľkých symbolov svojej histórie. Mnoho ďalších sa však večer pri správach potešilo, že sa Berlín konečne zbavil monštra, ktoré nikdy nezapadlo do historického centra mesta.
Dve strany, každá iná
Nemecká metropola bola na konci druhej svetovej vojny v ruinách. S obnovou sa začalo až v 50-tych a 60-tych rokoch. Po rozdelení Berlína múrom sa však architektúra vybrala odlišnou cestou.
Na západe pri stanici ZOO vyrástli nové obchodné centrá a z architektonického hľadiska cenená rezidenčná štvrť Hansaviertel.
Na východe komunisti postavili vycukrovanú Stalinovu alej a panelákové Alexandrove námestie s betónovou televíznou vežou.
Dederácky režim potreboval aj nový parlament, miesto, kde by sa stretávali stranícki funkcionári a organizovali estrády pre verejnosť. Voľba padla na pozemok oproti Berlínskemu dómu, kde od 18. storočia stál pruský kráľovský palác. Po vojne však zostali z neho len trosky a zvyšok dokonali práve východonemecké buldozéry. Nový režim nechcel mať nič spoločné s touto časťou nemeckej histórie. Komunistický vodca Walter Ulbricht označil Stadtschloss za "dekadentný symbol pruskej vojenskej histórie".
Falošný palác
Palast der Republik sa začal stavať v roku 1973 a otvorili ho o tri roky neskôr za účasti politikov, architektov a, samozrejme, robotníkov, ktorí ho budovali. Na stavbu sa použilo 56-tisíc ton betónu, takmer 20-tisíc ton železa a stovky sklenených panelov. Interiér krášlili desiatky lustrov, vďaka čomu sa medzi ľuďmi rýchlo vytvorila prezývka Honeckerova lampáreň. Skutočnú tvár budovy trefne charakterizoval magazín Spiegel. Napísal, že bol vždy akousi ilúziou, Potemkinovou dedinou. Už len fakt, že "štát robotníkov a stavbárov" túto budovu nazval palác, ilustruje jej faloš.
Spomienky na estrády vyvolali nostalgiu
Svojho času išlo o pýchu architektúry NDR, ktorej osud však spečatil spôsob výstavby. V budove totiž objavili nebezpečný azbest, ktorý mal slúžiť ako ochrana proti požiaru a korózii. Jeho odstránenie by stálo 35 miliónov eur (1,05 miliardy korún), na čo po zjednotení Nemecka neboli peniaze.
Východonemecký parlament už navyše nikto nepotreboval, preto sa rozhodli zbúrať ho. Tomu však predchádzala dlhá diskusia o tom, či by oranžové betónové monštrum nemalo predsa len zostať na svojom mieste a slúžiť ako spomienka na časy NDR.
Z minulosti bolo bežné, že každý režim rúcal symboly a stavby toho predchádzajúceho. Berlínčania sa tentoraz chceli zachovať inak. Časť východných Nemcov navyše ovládla nostalgia. V paláci zažili úžasné tancovačky, v tamojšej kaviarni sa stretávali s priateľmi, užívali si estrády Ein Kessel Buntes.
Berlín sa dočká novej promenády
Obrovské finančné náklady na odstránenie azbestu nakoniec viedli k rozhodnutiu, že parlament zbúrajú a na jeho mieste bude stáť replika rezidencie pruských kráľov.
Súťaž na rekonštrukciu zámku vyhral spomedzi sto architektov Talian Francesco Stella. Podľa jeho návrhu sa začne v roku 2010 stavať takzvané Humboldtove fórum, ktoré by malo byť dokončené o tri roky neskôr.
"Výzva bola v kombinácii moderného, do budúcnosti orientovaného priestoru a požiadavky parlamentu, aby sa obnovila baroková fasáda," povedal pri vyhlásení výsledkov súťaže minister výstavby Wolfgang Tiefense.
Nová budova s rozlohou dvoch futbalových ihrísk bude súčasťou slávnej berlínskej univerzity, budú tú galérie, mestská knižnica a obchody.
Porota ocenila, že súčasťou Stellovho návrhu je podzemná promenáda pre verejnosť, ktorá spojí Sprévu s hlavnou budovou.
Stavbu čiastočne financuje federálna vláda, ktorá na rekonštrukciu paláca vyčlenila 440 miliónov eur (13,3 miliardy korún). Zvyšok zaplatí Berlínska radnica a verejná zbierka.
Moderná architektúra verzus replika
Rozhodnutie parlamentu, že fasáda musí pripomínať zničený barokový palác, vyvolala kritiku. Väčšina architektov preferovala súčasnú, modernú stavbu, ktorá by nebola len kópiou. Podobný názor zdieľali aj dve tretiny Berlínčanov. Chceli skôr park alebo modernú stavbu, ktorá bude reprezentovať nemecké hlavné mesto v 21. storočí.
Ak však vychádzame z úspešnej rekonštrukcie Ríšskeho snemu, šance na úspech môže mať aj obnova pruského paláca.
Budove Reichstagu vdýchol život slávny architekt Norman Foster, ktorý k starým múrom pridal otvorenú sklenú kopulu, ktorá presvetľuje interiér a otvára ho aj návštevníkom. Tí majú zhora výborný výhľad na plenárnu sálu i Berlínsku panorámu. Snáď sa niečo podobné podarí aj Francescovi Stellovi.
