BRATISLAVA. Staré, dosluhujúce Tehelné pole už podľa všetkého nebude na budúci rok domovským stánkom reprezentácie.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Národný štadión je v nedohľadne. Kde budú hrať Slováci svoje domáce zápasy na budúci rok? SME sa s touto otázkou najprv obrátilo na viceprezidenta Slovenského futbalového zväzu pre reprezentáciu Stanislava Strapeka. Ten sa k problematike pre noviny vyjadriť nechcel.
Odpoveď sme hľadali aj u Viliama Ondrejku, ktorý má vo výkonnom výbore zväzu na starosti práve túto oblasť. „V tejto chvíli vám veľmi kompetentnú odpoveď dať neviem. Na poslednom zasadnutí sme sa s tým nezaoberali, najbližšie by sa tak malo stať na januárovom. Do úvahy prichádzajú tri štadióny - na bratislavských Pasienkoch, v Trnave a Žiline,“ reagoval stručne Ondrejka.
Je pravda, že zväz má na výber dejiska zápasu ešte čas. „Podľa smerníc FIFA platí, že ho stačí oznámiť šesťdesiat dní pred odohraním stretnutia. Predpokladáme, že sa nebude hrať iba na jednom štadióne,“ informovala hovorkyňa zväzu Jana Peráčková.
Tvrdé pravidlá UEFA
Základné kritériá na štadióny v súťažiach UEFA vychádzajú zo Smernice pre infraštruktúru štadiónov, platnej od 1. júna 2007.
Štadióny sú rozdelené na kategórie 1, 2, 3 a elitné. V druhej a tretej kategórii musia mať kapacitu minimálne 3–tisíc sedadiel (elitný 30tisíc).
Každý divák musí mať sedadlo, na tribúny s miestami na státie nebudú vpustení.
V každom sektore musí byť ošetrovňa, sociálne a občerstvovacie zariadenie. Vyžaduje sa uzavretý monitorovací systém pre vnútorné i vonkajšie priestory štadióna. Osvetlenie by malo mať intenzitu 1200 – 1400 luxov (3. kategória), pričom sa vyžaduje aj náhradný zdroj s plnou intenzitou.
Pre VIP návštevníkov treba zabezpečiť 150 parkovacích miest (počty pre bežných návštevníkov vychádzajú z počtu sedadiel – norma EÚ).
Kvantifikované sú aj počty miest na tribúnach pre čestných hostí i médiá, počet televíznych štúdií a podobne.
Ako vyzerajú slovenské štadióny prichádzajúce do úvahy?
Žilina: Finiš v septembri
Štadión pod Dubňom prešiel v poslednom období rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou. Tá sa pomaly dostáva do záverečnej etapy a zavŕši sa prestavbou východnej tribúny.
„Očakávame, že práce sa skončia v septembri 2009. Po dobudovaní parkoviska už bude náš štadión spĺňať kritériá UEFA pre európske poháre a takisto aj na kvalifikačné zápasy,“ tvrdí športový riaditeľ MŠK Žilina Karol Belaník.
Klub bude potom pripravený podať pomocnú ruku aj reprezentácii. Plánovaná kapacita štadióna však bude pri atraktívnom súperovi, akým je Česko (hrá sa 5. septembra), limitujúcim faktorom.
„Zvažovali sme alternatívu dvanásťtisícového a pätnásťtisícového štadióna. Po zvážení ekonomických faktorov, ako aj toho, že pri ligových zápasoch by sa povedzme tritisíc divákov na väčšom štadióne takpovediac stratilo, sa prikláňame ku kapacite medzi 10 – 12-tisíc divákov,“ vraví Belaník.
Medzi Prahou a Žilinou je dvakrát denne letecké spojenie. Hendikepom žilinského letiska však je kratšia pristávacia dráha, čo môže byť problémom pri chartrových letoch veľkých lietadiel.
Realizačný tím reprezentácie bol spokojný s podmienkami pri nedávnom zápase s Lichtenštajnskom a za Žilinu sa prihovára aj prezident zväzu František Laurinec.
Trnava má vlastné plány
Štadión Spartaka (po rekonštrukcii trávnika a západnej tribúny) prejde v budúcnosti komplexnou prestavbou. Mesto našlo investora zo Švajčiarska.
„Už v apríli by mohla nastať zmena územného plánu a s prácami by sa mohlo okamžite začať,“ vraví hovorca mesta Pavol Tomašovič.
Po posudku statikov je pre divákov uzatvorená východná tribúna, laminátové prekrytie strechy neposkytuje stopercentné záruky bezpečnosti.
„Keďže investor chce štadión prestavať komplexne, na jeden alebo na dva zápasy by sa nám neoplatilo investovať do strechy východnej tribúny,“ vysvetlil Tomašovič. Predpokladá, že zápasy reprezentácie sa budúci rok na tomto štadióne hrať nebudú. Trnavu vlani zväz vyradil z organizácií medzištátnych zápasov pre problémy s divákmi.
Košice ako alternatíva?
Košičania sa chystajú stavať nové futbalové centrum, to však na budúci rok určite hotové nebude. „Poviem vám na rovinu, v hre sú takmer všetky slovenské štadióny. Samozrejme, aj my máme záujem hostiť aspoň jeden kvalifikačný zápas. V tejto chvíli ešte nedokážem povedať, ktorý. Všetko však závisí aj od toho, ako sa rozhodne reprezentačný tréner Vladimír Weiss,“ povedal prezident MFK Košice Blažej Podolák.
Najväčším problémom starého košického štadióna v Čermeli je osvetlenie. „To budeme rekonštruovať v každom prípade. Nové športové centrum plánujeme stavať na úplne inom mieste a hotové by malo byť do troch rokov. Vôbec to nie je na seba nadviazané,“ dodal.
Pasienky na druhý pokus?
Na zdevastovaných Pasienkoch mala hrať reprezentácia už uplynulé zápasy kvalifikácie. Keď však tréner Weiss videl, v akom stave je štadión, toto dejisko zo svojich plánov vypustil. V súčasnosti má Inter stále záujem o kvalifikáciu.
Prezident klubu Milan Lônčik tvrdí, že po úpravách štadióna sú ochotní poskytnúť ho reprezentácii. Na Pasienkoch na jeseň sprevádzkovali umelé osvetlenie.
„Priznávam, štadión nie je v najlepšom stave. Treba skultúrniť sociálne zariadenia a tribúny. Všetko však je na dohode majiteľov s futbalovým zväzom,“ povedal.
O konkrétnych rokovaniach so zväzom nevedel, odkázal nás na majiteľa klubu Ľubomíra Chrenka. Napriek prísľubu zo sekretariátu jeho firmy sa SME jeho reakciu nepodarilo získať.
Rok 2009 doma
6. jún Slovensko – San Maríno
5. september SR – Česko
10. október SR - Slovinsko
Národnému štadiónu majú pomôcť štátne peniaze
Prešľapovanie a neistota okolo národného futbalového štadióna pokračuje. Pôvodne sa mal financovať iba zo súkromných zdrojov. Podľa posledného vývoja by do toho mal vstúpiť štát, aj keď peniaze nepôjdu priamo na výstavbu.
Slovensko bude bez štadióna európskeho formátu, ktorý by sa stal trvalejším domovom futbalovej reprezentácie, ešte niekoľko rokov. Projekt národného štadióna sa stále nie a nie narodiť.
Prezident zväzu František Laurinec začiatkom novembra v rozhovore pre SME povedal, že približne do mesiaca zverejnia vizualizáciu národného štadióna. Nestalo sa tak.
„Mrzí ma to, malo to byť, ale zdržalo sa to. Nikde na svete však zväz štadión nestavia. Kluby ponúkajú svoje arény na reprezentačné zápasy. Ani Slovenský futbalový zväz nie je investorom, dohliada iba na odbornú stránku štadióna,“ povedal Laurinec minulý týždeň.
Vizualizácií je na zväze viac, teda aj ponúk na výstavbu národného štadióna. „Existuje gentleman agreement, čiže dohoda, že kým nevyberieme konkrétny projekt, nezverejníme ani detaily,“ dodal prezident zväzu.
„Čo sa týka národného štadióna, posun je veľmi slabý. Povedal by som, že sa to dostalo do patovej situácie,“ priznáva Vladimír Ondrejka, člen výkonného výboru SFZ. „Zväz urobil, čo sa dalo, mesto dalo k dispozícii pozemky,“ dodal.
Problémom sú, samozrejme, financie. Svoje urobila nepochybne aj finančná kríza, ktorá ovplyvňuje investičné zámery firiem.
„Malo sa to celé financovať iba zo súkromných zdrojov. V súčasnosti sa však hľadajú možnosti zapojenia štátu,“ povedal Ondrejka.
V podobnom duchu sa v rozhovore pre SME vyjadril Igor Rattaj, partner J&T, čo má byť developerom projektu.
„Financovanie je veľmi komplikovaným spôsobom nastavené, je to vlastne financované zo štátu. Nepôjde priamo do výstavby, ale pokiaľ vytvorí podmienky, dá sa to uskutočniť. Je to podobné ako hokejový štadión,“ povedal Rattaj.
Na otázku, či sa začne stavať budúci rok, odpovedal: „My sme len jedno koliesko z piatich. Všetko ide podľa plánu, ale dnes je kríza, takže to, čo tvrdím dnes, o dva mesiace nemusí platiť. Všade cítiť nervozitu, aj v bankách.“
(hla, kt, rk)
