Bratislava 22. decembra (TASR) - Putovanie po vidieckych obciach, v ktorých sa čo najkompaktnejšie zachovala najmä drevená zástavba, predstavuje nová publikácia Ľudová architektúra. Táto architektúra je jedným zo symbolov Slovenska aj veľkým lákadlom najmä pre zahraničných turistov.
Dôkazom toho je súbor drevených stavieb vo Vlkolínci. Vďaka nim je táto obec od roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Svojráznou architektúrou objektov s bielou ornamentovou výzdobou sa môžu pochváliť Čičmany alebo Podbiel so zrubovými domami a šindľovými strechami. Kniha predstavuje aj ďalšie pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.
Autorka Viera Dvořáková informuje o celkovom stáročnom vývoji ľudovej stavebnej architektúry na slovenskom území. Okrem drevenej výstavby do nej patria aj hlinené murované objekty. Zastavanosť sa líši podľa regionálnych oblastí a zdrojov dostupného stavebného materiálu i terénu, na ktorom vznikala usadlosť. Okrem masovej výstavby jednoduchých obytných domov a hospodárskych objektov bývali dominantami obcí kostol i zemepánske sídla hrádok, kaštieľ, kúria so zázemím a parkom. Sú svedkami svojej doby a kultúrnej vyspelosti. Pre ich záchranu vláda SR postupne vyhlasovala pamiatkové rezervácie. Prvými sa stali v roku 1977 obce Čičmany, Podbiel, Ružomberok Vlkolínec a Ždiar. O dva roky neskôr pribudli Osturňa a Špania Dolina, v roku 1981 Sebechleby Stará Hora a Veľké Leváre, potom Brhlovce (1983) a Plavecký Peter (1990).
Popri týchto rezerváciách sú medzi chránené územia zaradené pamiatkové zóny vyhlasované od roku 1989. Je ich takmer 90, z nich 30 pamiatkových zón vidieckeho typu je na strednom Slovensku v menej kompaktnej zástavbe a ľudové domy vyhlásené za národné kultúrne pamiatky sa v nich nachádzajú v menšom počte ako v pamiatkových rezerváciách. Kniha predstavuje pamiatkové zóny v Sobotišti, Heľpe, Východnej, Hybiach, Ratkovej, Čelovciach, Babinej, Lúčke, Kremnických Baniach a iných obciach.
Publikácia vyšla aj v anglickom jazyku so zámerom poskytnúť komplexnú predstavu o histórii a súčasnosti vybranej obce. Ich návšteva okrem estetického zážitku ponúka i poznávací či náučný charakter, pretože v nich možno nájsť viaceré domy premenené na múzeá. Mnohé objekty sú v ostatných rokoch pekne zrekonštruované. Dokumentujú to farebné fotografie v celkových aj detailných pohľadoch a dotvárajú obraz o svojráznosti ľudovej architektúry jednotlivých regiónov.
Knihu s podporou Ministerstva kultúry SR vydalo vydavateľstvo DAJAMA v rámci edície Kultúrne krásy Slovenska.
