ko planá.

Prílišný optimizmus ruského premiéra Vladimira Putina a prezidenta Dmitrija Medvedeva nakoniec neobstáli pred rastúcou nezamestnanosťou a rubľom trasúcim sa v predsmrtnej agónii. Ak im ešte pred pár týždňami všetci poklonkovali, teraz začína vystrkovať rožky smrtiaca úprimnosť.

Naraz je možné, že poslanec za Komunistickú stranu Ruska navrhne, aby sa zo štátnej pokladnice rozdelili prostriedky na nákup osobných zbraní - pre každého ministra jednu. Nastáva vraj čas, keď sa muž radšej zastrelí, než aby ďalej viedol krajinu do ekonomického krachu.

Iný poslanec zase vyhlásil, že aj Putin sa môže mýliť. A to ešte vlani, v novinárskej súťaži o „najpodliezavejší“ výrok ruského politika, zvíťazil práve tento: „Môže vôbec Putin nemať pravdu“? To povedal Vladimiír Čurov, predseda ústrednej volebnej komisie. V tomto roku vedie gubernátorka Petrohradu Valentina Matvejenko so svojím zhodnotením Putinovho charakteru: „Váš príklon k demokracii nepozná hranice“. Hneď za ňou je svetoznámy ruský filmový režisér Nikita Michalkov a jeho „Ďakujem bohu za Putina“.

Komunistický poslanec, ktorý chce dať pištoľ i pre-miérovi, je teda prvou lastovičkou, prvým náznakom znovuzrodenia úprimnosti Rusov.

S pribúdajúcim počtom nezamestnaných sa bude zvyšovať i počet lastovičiek. Len aby v budúcom roku nemuseli súťaž v pätolizačstve zrušiť. Alebo premenovať.