Ohňostroje patria k Silvestru tak ako sekt, predsavzatia a bilancovanie. Je to priam symbol prvých sekúnd nového roka, aj keď si už dávno neuvedomujeme ich pôvodnú symboliku, akú dostali pred dvetisíc rokmi vo svojej pravlasti, Číne – odháňanie zlých duchov. Pre nás je to divadlo, kulisa k prípitku, pekná svetelná šou na oblohe.
Nielen novým rokom sú ohňostroje živé. Typické explózie môžeme počuť pravidelne: Oslavy výročí, firemné akcie, narodeniny bohatých ľudí, významné rockové koncerty – to všetko sú udalosti, pri ktorých je ohňostroj neoddeliteľnou súčasťou – dokonca hviezda festivalu Pohoda Fatboy Slim ho mal v technických podmienkach.
„Sezónu máme celý rok,“ hovorí Ján Appel, riaditeľ spoločnosti Pyro. Spolu so svojimi kolegami už tradične pripravujú silvestrovský ohňostroj v Bratislave, aj keď počas posledných dvoch rokov im šou pokazila hmla.
Od chémie k svetielkam
Ján Appel je vyštudovaný chemik, ale vždy ho lákali pyrotechnické záležitosti. Ako pyrotechnik sa zamestnal na ministerstve vnútra. Ohňostroje začali strieľať pred pätnástimi rokmi, jeden z nich je zvečnený vo filme Na krásnom modrom Dunaji. Odvtedy ich majú na konte tisíce – v interiéroch, exteriéroch, doma aj v zahraničí – aj na Kréte či v Tunise, v Miláne, v Mníchove. „Ktovie, ako našu prácu ohňostrojcov ovplyvní ekonomická kríza,“ hovorí. „Firmy asi nebudú mať toľko peňazí na takéto parády a možno ani dôvod robiť veľkolepé oslavy s ohňostrojmi.“
Pozor!
Keď si chce človek urobiť pyrotechnickú šou sám, musí dbať na niekoľko vecí – kupovať výrobky, kde je návod na použitie, dátum spotreby, čo robiť v prípade zlyhania výrobku, prípadne ďalšie informácie.
Samozrejme, veľmi nebezpečné je robiť si pyrotechniku podomácky. „Na internete sa objavuje veľa návodov. Treba však povedať, že sú často chybné alebo skreslené. V poslednom čase sme zaregistrovali veľa tragických nehôd – odtrhnuté ruky, poškodenie zraku, či smrť,“ hovorí Ján Appel.
Odpáľ si sám
Ohňostroj môže strieľať podľa platnej legislatívy človek, ktorý má ukončený kurz odpaľovačov ohňostrojov. Takýto človek dostane preukaz a môže robiť šou. Sú aj produkty, ktoré si človek môže odpáliť sám. „Stalo sa, že riaditeľ jednej spoločnosti chcel silou-mocou odpáliť interiérové pyrotechnické efekty. Tak sme mu ich predali, ale on si zle prečítal návod, zapojil ich chybne a jedna z fontán vybuchla. Ľudia ešte v desiatom rade vypľúvali papieriky. On sa tváril, že tak to malo byť, že to bolo prekvapenie, ale odvtedy mu efekty radšej robíme my,“ hovorí Ján Appel.
V súvislosti s interiérovými pyrotechnickými efektmi sa používa termín studený oheň a mnohí si myslia, že nemôže nič zapáliť. „To, samozrejme, nie je pravda, je to oheň ako každý iný,“ zdôrazňuje Appel. „Tieto efekty sú však poistené proti tomu, aby sa mohla stať nehoda.“
Ako sa robí ohňostroj
Ohňostroj najprv treba vymyslieť. Katalógy distribútorov obsahujú tisíce najrôznejších efektov a naozaj záleží len na tom, koľko za to objednávateľ dá. „Posledné slovo má klient, ale niekedy so zákazníkom aj zapolemizujeme,“ hovorí Ján Appel. „Napríklad sú prípady, keď chce zákazník ohňostroj v jednej farbe. Ono to možno znie dobre, akože to bude dizajnovo čisté, ale v konečnom dôsledku je to podľa mňa nuda. Ohňostroj má byť farebný.“ Je však dobré, keď je dizajn premyslený a, povedzme, v jednotlivých častiach dominuje niektorá z farieb. Dominantná farba koncoročného ohňostroja v Bratislave bude modrá – podľa eura.
Zákazníci majú všelijaké požiadavky. „Jeden z nich si napríklad vymyslel pekný ohňostroj, ktorý by trval asi dvadsať minút, ale chcel to všetko odpáliť za tri minúty. To bolo vážne peklo,“ hovorí Appel.
Kedysi sa ohňostroje odpaľovali ručne, čo bolo nebezpečné. Dnes, ako pri všetkom, pomáha ohňostrojcom počítač. Pripravia sa efekty – rakety, guľové bomby, rímske sviece, výmetníky, míny a podobne, ktoré sa odpaľujú na diaľku – pri veľkom ohňostroji sa naťahajú celé kilometre káblov. Počítač buď odpáli celý ohňostroj ako celok, alebo sa dajú postupne spúšťať jednotlivé sekvencie. To je dôležité, ak treba ohňostroj synchronizovať s niečím, čo nie je naprogramované. Napríklad so živou hudbou, ktorej minutáž sa môže hýbať podľa tempa, aké si interpret či dirigent zvolia. Aj bratislavské novoročné ohňostroje mali v posledných dvoch rokoch hudobný sprievod – v roku 2006 hral Marián Varga a v roku 2007 Richard Rikkon. Tento rok vystúpia Cigánski diabli a ohňostroj bude odpálený z člnov uprostred Dunaja.
Trendy
Práve ohňostroje za sprievodu hudby sú súčasným trendom, tvoria vlastne multimediálne dielo. Aj tu sú citeľné trendy. Niekto niečo nové vymyslí a potom to všetci kopírujú. Spolu s tradičnou Čínou, kde sa umenie ohňostrojov dedí z generácie na generáciu, sú veľmi dobrí Japonci, Španieli, Portugalci a Taliani. „A musím spomenúť aj firmu Flash Barrandov z Prahy, ktorá žne veľké úspechy po celom svete,“ hovorí Ján Appel.
A ako profesionál v oblasti pyrotechnickej techniky vníma detonácie, ktoré sa už veľa dní pred sviatkami ozývajú mestami? „Pyrotechniku by mali používať ľudia v triezvom stave, pre radosť seba aj iných a vtedy, keď je to vhodné a nie o tretej ráno v auguste alebo septembri.“Marian Jaslovský © SME
Pyropikošky
Pražský novoročný ohňostroj 2009 oboznámi Pražanov s deviatimi podobami ohňostroja v deviatich krajinách štyroch kontinentov. Ohňostroj má názov Deväť obrazov, ktoré reprezentujú Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Juhoafrickú republiku, Japonsko, Kanadu a Mexiko. Každý z deviatich obrazov bude trvať presne 99 sekúnd. Odštartuje ho 19-sekundové prelúdium a zakončí 89-sekundové finále v českom duchu. Celková dĺžka ohňostroja bude teda magických 999 sekúnd.
V Česku sa okrem pražskej silvestrovskej parády na Letnej koná jedinečná akcia v Brne. Posledný májový a prvý júnový týždeň sa na Brnianskej priehrade už niekoľký rok za sebou konajú predstavenia ohňostrojov z celej Európy.
Na Filipínach, kde mnoho ľudí verí tomu, že bujaré oslavy zažehnajú zlo a nešťastie, polícia pohrozila, že zatkne každého, kto bude odpaľovať príliš veľké rakety. Vláda každý rok bojuje proti pyrotechnike, ktorú Filipínčania majú vo veľkej obľube, a je hlboko zakorenenou súčasťou kultúry.
Niektoré časti dokonale zladenej choreografie ohňostroja, za ktorý si Číňania na otváracom ceremoniáli olympijských hier v Pekingu vyslúžili veľké uznanie, boli pre väčší efekt nakrútené dopredu. Otvorenie vtedy na celej planéte pri televíznych obrazovkách sledovalo okolo štyroch miliárd divákov.
Vedci z Agentúry pre ochranu životného prostredia v USA označili ohňostroje za ďalší zdroj škodlivých látok a zamorenia, ktoré ovplyvňujú životné prostredie a zdravie ľudí. Analyzovali vodu jazier v štáte Oklahoma pred a po ohňostrojoch v rokoch 2004, 2005 a 2006. Po ohňostrojoch stúpla hladina nebezpečných chloristanov v prostredí 24- až 1028-krát. Hladiny škodlivín sa vrátili na štandardnú úroveň až za 20 – 80 dní.
n Britskí fotografi mají pre ohňostroje vyhradený v kalendári 5. november- deň, keď sa Guy Fowkes v roku 1605 pokúsil vyhodiť do povetria anglický parlament. V tento deň sa konajú v celom Anglicku veľké ohňostroje.
Čo vidíme na oblohe
Veľké ohňostroje sa vystreľujú spravidla do výšky 40 až 150 metrov a je ich niekoľko druhov. Základné typy sú tieto:
ohňopády svietia počas dráhy letu a rozpadávajú sa na menšie kúsky. Z nich sa robia kompozície v tvare smutnej vŕby alebo palmy.
brokátové svetlice sa vo vzduchu trblietajú ako brokát, ktorý sa spustí z oblohy – tie sa používajú na záver ohňostroja ako opona.
blikavé rakety horia a popritom vydávajú záblesky.
cracklingové rakety vybuchujú do tvaru púpavy a vydávajú pukavý zvuk. Sú aj rôzne kombinované efekty – z epicentra vyletia akoby červíky, tie na konci vybuchnú.
Autor: Marián Jaslovský
