BRATISLAVA. Slovenská koruna dnes po 16 rokoch oficiálne končí. Od zajtra je našou novou menou euro.
Ľudia na našom území platili korunami vyše sto rokov. V rôznych obmenách sme tu totiž mali koruny už za Rakúsko-Uhorska. Potom aj v predvojnovom Československu a vojnovom Slovensku. A napokon aj v komunistickom a ponovembrovom Československu.
Hoci slovenskými korunami môžeme v obchodoch či na poštách platiť až do 16. januára, od zajtra už koruna nie je našou menou, ale iba obyčajným platobným prostriedkom. Ak ňou aj zaplatíte, vydajú vám už len eurá. Od soboty 17. januára sa bude dať platiť len eurami.
K eurám sa od zajtra dostaneme najmä v bankách a bankomatoch. Každá banka je povinná meniť korunové bankovky za eurá bez poplatkov do konca roka, mince zmenia do konca júna. Aj keď koruna už nebude, ceny ešte celý budúci rok musia byť v eurách aj korunách. Príchod novej meny však ľudia očakávajú s obavami. Podľa prieskumu agentúry MVK sa takmer polovica ľudí na Slovensku obáva, že euro pocítia negatívne. Len pätina očakáva od eura zlepšenie. Necelá tretina si myslí, že dôsledky zavedenia eura nebudú pozitívne ani negatívne.
Za negatívnymi náladami je najmä strach, že euro prinesie zdraženie. Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že zavedenie eura ovplyvnilo infláciu v krajinách eurozóny o zanedbateľné dve desatiny percenta.
Svetová kríza navyše výrazne stlačila ceny ropy aj potravín. „Z pohľadu rastu cien by malo Slovensko mať šťastie, že do eurozóny vstupuje v čase globálneho ústupu inflačných tlakov,“ povedal ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Euro je prínos. Pre tých druhých
Prieskum verejnej mienky ukázal, že niekoľko dní pred zavedením eura majú ľudia iné očakávania v tom, aký vplyv to bude mať na krajinu a na nich samotných.
Zmena meny ovplyvní slovenskú ekonomiku skôr priaznivo. Podľa čerstvého predvianočného prieskumu agentúry MVK si to myslí takmer 37 percent z 1015 opýtaných. O opaku je presvedčených 26 percent, žiadna zmena nenastane podľa 29 percent respondentov.
Ľudia napriek tomu neveria, že pozitívne zmeny pocítia aj na vlastnej koži. Až takmer polovica opýtaných si totiž zároveň myslí, že bežní ľudia pocítia vplyv eura skôr negatívne. Prínos očakáva len 21 percent.
Riaditeľ MVK a sociológ Pavel Haulík si vysvetľuje nožnice medzi očakávaným dosahom eura na krajinu a samotných ľudí tak, že väčšina obyvateľov nevníma priamu väzbu medzi tým, ako sa darí ekonomike a ako z toho ťažia oni sami.
„Ľudia si nie celkom dobre dokážu predstaviť, ako sa prejavuje efekt, ktorý pozitívne prispieva na celú ekonomiku, na ich konkrétnych životných podmienkach. Bez skúsenosti to asi ani nepôjde a obavy zrejme môže rozptýliť až to, keď začnú pozitíva pociťovať sami.“
Barát: Bolo tak aj inde
Podobný názor má splnomocnenec vlády na zavedenie eura Igor Barát.
„Výsledok prieskumu vyplýva z toho, že časť verejnosti nie celkom jasne vidí súvislosť medzi prosperitou ekonomiky štátu a jej dosahom na život domácností. Pozitívny vývoj ekonomiky sa nemôže nepremietnuť do pozitívnych zmien v živote domácností, aj keď to samozrejme nefunguje automaticky ani priamočiaro.“
Rozpor, na ktorý prieskum upozornil, navyše podľa Baráta nie je slovenským špecifikom a podobne ľudia reagovali pred zavedením eura aj v iných krajinách.
Obavy majú najmä starší a nevzdelaní
Psychológ Karol Kleinmann naopak istú národnú črtu z výsledkov prieskumu cíti. „Za posledných sto rokov Slováci zažili len málokedy pocit, že sa niečo podarilo, skôr sme mali pocit, že sa nám nedarí, že o nás vždy rozhoduje niekto iný. Masovo sme teraz presviedčaní, že toto je úspech a že nám bude lepšie, ale pri hodnotení vlastnej situácie stále pretrvávajú obavy a nedôvera.“
Najväčšie obavy z novej meny zažívajú podľa prieskumu starší a menej vzdelaní ľudia.
Prínos naopak očakávajú najmä študenti, manažéri či podnikatelia. „Platí, že ľudia, ktorí dokážu sami ovplyvniť svoje životné a pracovné podmienky, čo sú najmä mladší, vzdelanejší a mobilnejší ľudia, sú zo zmien menej vystrašení,“ hovorí Haulík.
Vysokoškolskí pesimisti
Zaujímavo podľa neho z prieskumu vyšla skupina vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Nožnice medzi očakávaniami dosahov eura na krajinu a ich samých sa v tejto skupine roztvárajú ešte výraznejšie. Kým až 52 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí predpovedá euru pozitívny vplyv na našu ekonomiku, osobný prínos od neho očakáva len necelých 29 percent.
„Zrejme je to aj tým, že veľká časť týchto ľudí pôsobí v rôznych štátnych a rozpočtových organizáciách, v školstve či v zdravotníctve, kde sa prínosy ekonomického rastu prejavujú pomalšie. Najmä medzi staršími ľuďmi z tejto skupiny prevláda pesimizmus,“ vraví sociológ.
Maďarov netlmí hrdosť
Rozdiel vo vnímaní prínosov eura panuje aj medzi národnosťami.
Slovenskí Maďari sa eura obávajú viac ako Slováci.
Podľa Haulíka to však nevypovedá o tom, že by za slovenskou korunou smútili viac než Slováci.
„Pri posudzovaní eura hrá úlohu aj národná hrdosť, časť Slovákov to vníma ako vlastný úspech – ako víťazstvo v majstrovstvách sveta v hokeji – ktorým sme predbehli okolité krajiny. U Maďarov nie sú obavy tlmené hrdosťou,“ myslí si.
Obavy ľudí z eura podľa vládneho splnomocnenca nemožno pričítať zlej kampani.
„Kampaň mala mať informačný a nie presviedčací charakter. Tento cieľ jednoznačne splnila,“ tvrdí Barát.
Michal Piško
Babičky: Zažili sme tragické výmeny peňazí
Dôchodkyne z Dúbravky tvrdia, že prechod na euro je najspravodlivejšou zmenou peňazí, akú zažili.
Príchod eura je v porovnaní s predchádzajúcimi výmenami peňazí neporovnateľný. Smejú sa obyvateľky Domova dôchodcov Hestia z bratislavskej Dúbravky.
Dnes podľa nich každý vie, kedy sa zmení koruna na euro, aký bude kurz a hlavne, že za eurá si človek bude môcť vymeniť všetky svoje úspory. Nič z toho v minulosti nebolo samozrejmosťou. Dátum výmeny peňazí úrady do poslednej chvíle tajili. Ľudia si mohli vymeniť iba obmedzené množstvo peňazí a ostatné prepadli v prospech štátu. Mnohí ľudia si preto zo zúfalstva vzali život.
Hoci babičky zažili niekoľko výmen peňazí, najtragickejšie do ich života zasiahla menová reforma z roku 1953.
Z boháčov žobráci
„V päťdesiatom treťom to bolo príšerné,“ spomína na komunistickú menovú reformu Hilda Jablonická. „Z ľudí, ktorí mali peniaze, sa z večera do rána stali žobráci,“ dopĺňa ju Emília Valentovičová.
Menová reforma podľa Jablonickej prišla ako blesk z jasného neba. Nikto nevedel, kedy príde. O nejakej informačnej kampani podľa dôchodkýň nemôže byť ani reči. Práve naopak. Oficiálne miesta správy o menovej reforme, ktoré sa šírili medzi ľuďmi, popierali do poslednej minúty. „V rozhlase večer uisťovali ľudí, že sa nič nebude diať, aby sa ľudia nebáli a nevykupovali tovar v obchodoch a ráno bola výmena peňazí,“ spomína si na 31. máj 1953 Jablonická.
Na druhý deň ráno boli podľa Valentovičovej zavreté všetky obchody. Aby si ľudia mohli nakúpiť, museli si ísť vymeniť svoje staré koruny za nové.
Tristo korún na hlavu
Ľudia si však mohli vymeniť len obmedzené množstvo peňazí. „Tristo korún na osobu,“ vysvetľuje Jablonická. Pri tomto objeme bol kurz jedna k piatim. „Za 300 korún dostal človek 60,“ povedala Valentovičová. Táto suma musela človeku podľa dôchodkýň stačiť na celý mesiac. Ľudia však doma mali oveľa viac peňazí. „Lebo pred výmenou peňazí boli vysoké platy,“ dodáva Valentovičová, ktorá vtedy robila v poisťovni.
Pri výmene nad 300 korún bol veľmi nevýhodný kurz. Až 1:50. Hoci ľudia prichádzali do bánk s tisícami, niekedy s miliónmi korún, domov si odnášali pár korún.
Pani Hilda si spomína na strýka jej manžela, ktorý vraj radšej akoby štátu odovzdal peniaze ich v kufroch spálil. Musel to však urobiť potajomky, aby ho nezavreli. Dôchodkyňa tvrdí, že bol až taký zúfalý, že sa chcel na povale obesiť. „V poslednej chvíli mu našťastie odrezali povraz.“ Ako živnostník krčmár bol podľa Jablonickej postihnutý dvojnásobne. Pri výmene peňazí prišiel o slušný majetok a k tomu ako nepriateľ štátu mohol meniť svoje peniaze len v nevýhodnom kurze, 1:50.
Neslávne dopadli aj tí ľudia, ktorí mali v bankách uložené peniaze na viazaných vkladoch. Všetky úspory im automaticky prepadli v prospech štátu. Aj tí, ktorým banka uložené peniaze zamenila mnohokrát nespravodlivým kurzom 1:10, s nimi nemohli nakladať podľa ľubovôle. Valentovičová tvrdí, že tieto peniaze štát ľuďom vydával iba na striktne dané účely, napríklad na liečenie.
Nevedeli hospodáriť
Okrem veľkého znehodnotenia peňazí nevedeli podľa dôchodkýň ľudia s novou korunou hospodáriť. „Za dva dni minuli celý mesačný príjem, lebo boli zvyknutí na väčšie sumy peňazí,“ hovorí Jablonická.
„Ľuďom výrazne klesli platy a prežívali len s odretými ušami,“ povedala Valentovičová.
Podľa nej trvalo šesť až sedem rokov, kým sa ľudia znovu pozviechali.
Ján Krempaský
;)
Dobíjanie kreditu bude obmedzené
Z dôvodu zavádzania eura bude v dňoch 31. decembra 2008 až 1. januára 2009 obmedzené dobíjanie kreditu cez bankomaty pre zákazníkov predplatených služieb. Dôvodom je prestavenie systému na novú menu euro, ktorá začne na Slovensku platiť od 1. januára 2009. Mobilní operátori odporúčajú dobiť si kredit skôr.
(tasr)
Niektoré účty budú zbytočné
Klienti, ktorí majú v súčasnosti bankový účet v korunách aj v eurách, sa po novom roku budú musieť rozhodnúť, či niektorý z nich zrušia, alebo si ponechajú oba účty v novej euromene.
„Ak má klient v súčasnosti účet v korunách aj v eurách, po konverzii bude mať dva účty v eurách a je len na ňom čo s nimi urobí, banka za neho toto rozhodnutie neurobí,“ povedala členka predstavenstva VÚB banky Elena Kohútiková.
(sita)
;){kind=link}