HAVANA, BRATISLAVA. Americký básnik Lawrence Ferlinghetti raz vtipne poznamenal, že od roku 1959 bol Fidel Castro jediným skutočným prezidentom Spojených štátov. V žarte barda beatnickej generácie umelcov sa ukrýva trpká dejinná skúsenosť Kuby. Barack Obama bude už jedenástym obyvateľom Bieleho domu, odkedy Castro a jeho gerila triumfálne vstúpili do Havany.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Aj keď na Nový rok uplynie presne 50 rokov od začiatku kubánskej revolúcie, až tak veľa sa toho na tomto karibskom ostrove nezmenilo. V jeho uliciach stále jazdia staré americké autá, vyrobené ešte predtým, ako Castra vymenovali za predsedu revolučnej vlády. Okrúhle výročie však už Fidel neoslávi v prezidentskom kresle.
Zadarmo znamená za prácu
Od vystriedania svojho staršieho chorého brata pri moci v júli 2006 sa snaží 77ročný Raúl Castro zachrániť postupným uvoľňovaním ekonomiky aspoň niečo z úplne vyčerpaného hospodárstva krajiny.
V čase globálnej finančnej krízy sa model socialistického hospodárenia ukázal v celej svojej neefektívnosti. Kuba pokrýva až 84 percent spotreby potravín z importu. Pre znárodnenie pôdy ležia hektáre polí zarastené burinou.
Ostrov by mohol byť potravinovo sebestačný, takto je nútený minúť ročne dve miliardy dolárov za dovoz.
Mýtus o najlepšom zdravotnom a školskom systéme v Južnej Amerike je už tiež minulosťou. Castro síce zaviedol bezplatné školstvo pre všetkých a dostal lekárov do takmer každej dedinky, odkedy však po páde Sovietskeho zväzu krajina prišla o štedré finančné injekcie, peniaze na školské pomôcky či lieky zmizli.
„Kedysi promovali tritisíc lekárov ročne, dnes je problém zohnať v Havane sanitku,“ povedal Julio César Alfonso, kubánsky lekár v exile denníku Miami Herald.
„Kubánec dostane mesačnú výplatu 500 pesos (asi 400 korún) a povedia mu, že vzdelanie a zdravotníctvo má zadarmo. Nič nie je zadarmo. Kubánci za to platia svojou prácou,“ pridáva sa Uva de Aragón z Kubánskeho výskumného inštitútu na Medzinárodnej floridskej univerzite.
Politické status quo
Raúl Castro napriek odporu stúpencov socialistickej dogmy zavádza aspoň nejaké zmeny. Povolil privatizáciu pozemkov v prospech farmárov, od januára ruší aj mzdový strop, aby dokázal motivovať tých, ktorí chcú zarobiť viac. Kubánsky prezident sa chce tiež stretnúť s Barackom Obamom, ktorý sľuboval uľahčiť embargo, uvalené na Kubu ešte v roku 1962.
K normalizácii vzťahov medzi Havanou a Washingtonom však tak skoro nedôjde. Limity potvrdila aj kubánska ponuka prepustiť domácich disidentov výmenou za päťku svojich špiónov, väznených v USA.
Raúl potrebuje pozdvihnúť ekonomiku, ľudské práva ho veľmi nezaujímajú. Tlač je stále kontrolovaná, za mrežami je asi dvesto politických väzňov. „Represie sa zvýšili,“ citovala agentúra AFP novinára Óscara Espinozu Chepeho.
Kuba sa navyše nechce vymaniť z politickej izolácie. Aj keď v októbri obnovila spoluprácu s Európskou úniou, oveľa radšej zintenzívňuje vojenské vzťahy s Ruskom a Čínou. A hľadá si spojencov medzi ľavicovými vládami Latinskej Ameriky.
Castro a Che Guevara pristáli na jachte a z hôr ovládli Kubu
Na Kubu prišiel len s dvanástimi mužmi. Napriek tomu sa Fidel Castro zmocnil ostrova.
Označuje sa to, bez ohľadu na nasledujúcich 50 rokov, za jednu z najúspešnejších gerilových kampaní v histórii. Malá skupina ľavicových rebelantov vedená Fidelom Castrom a Che Guevarom po dvoch rokoch bojov obsadila ostrov. Aj za podpory obyčajných Kubáncov, ktorí tiež túžili zvrhnúť proamerického diktátora Fulgencia Batistu.
Schovaní v horách
Fidel Castro sa so svojimi mužmi vrátil z exilu na Kubu na osemnásťmetrovej jachte Granma v decembri 1956. Nie celkom vydarený návrat prežilo vtedy len okolo dvanásť mužov.
Skupina založila svoj hlavný bunker v pohorí Sierra Maestra na východe ostrova, čo sa ukázalo ako jedno z kľúčových rozhodnutí. Nájsť a zneškodniť partizánov sa Batistovej armáde nepodarilo.
Hlavný úkryt, ku ktorému sa dá dostať až po trojkilometrovej strmej lesnej cestičke, je v súčasnosti národný pamätník. „Každá chatrč bola ukrytá pod stromami, takže bunker vládne lietadlá nemohli objaviť,“ napísal reportér BBC, ktorý miesto navštívil.
Batistovým jednotkám sa nepodarilo chytiť castrovcov aj preto, že miestni Kubánci ich kryli. A vo veľkom sa pridávali k rebelantom. Podobne ako Kubánec Fliecer Tejeda (71). Mal len devätnásť rokov, keď opustil otcovu farmu. „Batistove jednotky utláčali všetkých mladých ľudí. Zbili ma, tak som sa pridal ku gerile,“ povedal pre BBC.
Nadšenie Kubáncov
Keď nakoniec začiatkom roka 1959 víťazne vstúpil Fidel Castro do Havany, vítali ho davy. „Entuziazmus bol pochopiteľný. Kuba bola celkom rozvinutá na pomery latinskoamerických krajín, ale vládol v nej diktátor a mnoho ľudí bolo chudobných,“ hovorí na internetovej stránke Miami Herald jeho stĺpčekár Andres Oppenheimer. Ako dodáva, Castrove sľuby o demokracii či sociálnych výhodách boli pre Kubáncov lákavé.
Nie všetci na obdobie revolúcie však spomínajú v dobrom. Castrov režim rýchlo zakročil proti oponentom, ktorých väznil a popravoval. Viacero z nich ušlo na neďalekú Floridu. „Mnohí z nás, ktorí sem prišli, verili, že sú tu iba krátko,“ spomína pre BBC Pepe Fernandez z Kubánsko–americkej národnej nadácie. V exile už je polstoročie.
Tomáš Vasilko
Prišiel človek, čo sľuboval demokraciu či pomoc chudobným. A ľudia ho podporili.
Andres Oppenheimer, stĺpčekár floridského denníka Miami Herald
