TEL AVIV, BRATISLAVA. Izrael naďalej ničí štruktúry Hamasu v pásme Gazy a odmieta zmienky o prímerí. Vojenskí experti ho vystríhajú, že sa môže dostať do slepej uličky.
Oslabený Hamas, ktorému tiež prímerie nevonia, je naďalej schopný ohrozovať židovský štát. Včera zaznamenal ďalší „rekord“ - jeho rakety zasiahli mesto Kirjat Malachi. Nikdy predtým tam nič také nezažili.
Príde pozemná operácia?
Hamas hodlá ďalej provokovať a dotlačiť Izrael do pozemnej operácie. Niektorí experti usudzujú, že to môže byť katastrofa. Pre Gazu, obraz Izraela v zahraničí aj jeho vojenskú česť.
Izraelská politická špička a armáda operáciu v Gaze označuje za úspešnú, miestne médiá naznačujú, že sa už objavili prvé trhliny. Generalita chce zosilniť zovretie Hamasu a nevylučuje ani riskantnú pozemnú operáciu, diplomati upozorňujú, že Izrael nemusí ustrážiť rastúci medzinárodný tlak na prímerie.
Francúzi včera večer po dohode s Českom zvolali do Paríža mimoriadny summit šéfov diplomacií členských krajín EÚ na riešenie situácie na Blízkom východe. Zúčastnil sa ho aj český minister zahraničia Karel Schwarzenberg, ktorý vycestuje do oblasti, aby sa pokúsil prinútiť obe strany zložiť zbrane.
Hamas však podľa všetkého čaká na to, že Izrael, opitý úspechmi leteckých operácií, do pásma skutočne vstúpi. Znamená to boj muža protimužovi v úzkych uličkách pásma Gazy, kde sú zmiešaní členovia teroristických organizácií s deťmi, starcami a tehotnými ženami. To zvyšuje riziko civilných obetí na maximum.
Do izraelských médií už preniklo, že armáda s pozemným útokom ráta. Také boli jej plány. Vraj ak nepodnikne pozemnú operáciu, bude sa do Gazy musieť tak či tak vrátiť.
Izraelčania na dostrel
Izraelská verejnosť niečo také očakáva. Na rozdiel od vlády a jej optimizmu si výsledkami operácie v Gaze nie je taká istá. Agentúry správne pripomínajú, že všetky štyri doterajšie izraelské obete palestínskeho ostreľovania sú z miest, kde rakety predtým nepadali.
Na dostrel palestínskych rakiet teraz žije desatina obyvateľov Izraela - až sedemstotisíc ľudí. Na palestínskych územiach narastá odhodlanie vybaviť si s Izraelčanmi účty.
V zakrvavenej Gaze je čoraz viac civilných obetí, spomínajú sa hlavne mŕtve deti, ktoré sa Palestínčania nerozpakujú ukazovať vo všetkých prítomných médiách.
Hamas stupňuje aj konflikt s Egyptom, ktorý odmieta otvoriť hranice s Gazou a pomôcť tak utrápeným Palestínčanom. Egyptský prezident Husní Mubarak to je ochotný urobiť len v prípade, ak kontrolu nad hranicou prevezme palestínska samospráva. Tú Hamas z Gazy vyštval už pred rokom a pol.
Bilancia
Izraelské útoky v pásme Gazy si od soboty vyžiadali cez 375 mŕtvych (64 civilistov). Hospitalizovali 150 ťažko zranených ľudí. Izrael hlási 4 obete.
Izrael zasiahol v Gaze 325 cieľov, medzi nimi aj výcvikové stredisko Hamasu a utečenecký tábor Džabálija.
Spisovatelia chcú koniec náletov
Dvaja súčasní najznámejší izraelskí literáti sú proti predlžovaniu konfliktu.
Izraelská intelektuálna špička je rozdelená v názore na oprávnenosť zásahu v Gaze. Zhoduje sa aspoň v tom, že krviprelievanie treba čo najskôr zastaviť.
Tradične skôr ľavicoví a protivojnoví spisovatelia David Grossman a A. B. Yehoshua vo svojich stĺpčekoch publikovali názory na akciu proti Hamasu v Gaze. Kým Grossman tvrdí, že akcia sa nikdy ani nemala začať, Yehoshua si myslí, že izraelská operácia je potrebná, môže za ňu Hamas, ale mala by sa čo najskôr skončiť.
Grossman publikoval svoje názory v denníku Haarec, Yehoshua v talianskom periodiku La Stampa.
Grossman a Yehoshua sú spolu s Amosom Ozom azda najznámejší súčasní izraelskí spisovatelia. Slávu získali pre svoje literárne kvality, ale aj pre otvorenú kritiku izraelskej politiky voči Palestínčanom. Sú obľúbencami západných liberálnych médií. V Izraeli ich názory považujú často za naivné. Nepáčia sa im ani ich kontakty s palestínskymi intelektuálmi, na ktoré sa pozerajú s nevôľou.
Grossman vo svojom včerajšom úvodníku napísal, že Izrael sa nepoučil z chýb z vojny s Hizballáhom. Nenaučil sa vyčkať, nedal Hamasu ani len dva dni na to, aby sa spamätal. Grossman vo vojne s Libanonom stratil 20-ročného syna Uriho. Internetové reakcie na jeho článok boli skôr negatívne. Ľudia tvrdili, že nepochopil, o čo ide Hamasu. Podporné reakcie prichádzali skôr od čitateľov zo zahraničia.
(mik)
Barak sa vracia na scénu
Izraelský minister obrany operáciou v Gaze doma zažiaril.
TEL AVIV, BRATISLAVA. Kým väčšina svetových lídrov Izrael pre ním vedenú ofenzívu proti teroristom z Hamasu kritizuje, doma je už takmer hrdina.
Izraelský minister obrany Ehud Barak, ktorý dobre pripravenými taktickými klamstvami prekvapil svojou operáciou nielen novinárov, ale aj Hamas, znovu získal na cene.
„Vojnu povedieme až do trpkého konca,“ povedal ostrým jazykom Barak a Izraelčania ho v tomto tóne podporujú. Americká agentúra Bloomberg napísala, že pozícia jeho Strany práce sa pred februárovými voľbami určite zlepšila.
Politický expert Yariv Ben Eliezer je však opatrný. „Štart je povzbudivý a dobrý pre morálku, ale táto operácia ešte potrvá,“ povedal pre Bloomberg. Vysoký počet civilných obetí či neúspech v prípadnej pozemnej operácii v pásme Gazy (ku ktorej sa veľmi pravdepodobne schyľuje) ho ešte môže položiť.
Skôr ako sa Barak vrhol do politiky, pôsobil práve v armáde. Je bývalým členom elitnej jednotky Sayeret Matkal. Ako tajný agent prezlečený za ženu bol napríklad v v Bejrúte pri likvidovaní palestínskych teroristov.
Ako premiér Barak u Izraelčanov však veľmi neuspel. V roku 2000 stál veľmi blízko mierovej dohody. Napriek veľkým ústupkom Palestínčanom ho však potopil vtedajší palestínsky vodca Jásir Arafat, ktorý pýtal ešte viac.
Mirek Tóda
Konflikt v Gaze znovu vyvolal konšpirácie
V médiách sa objavili úvahy, že za vojnou je snaha zatieniť finančnú krízu.
Po finančnej kríze, ktorú rôzni konšpirátori spájali hlavne so židovskými finančníkmi, sú internet aj niektoré tlačené médiá zaplavené novými konšpiráciami.
Tentoraz o izraelskej ofenzíve v Gaze. Ako mnohé podobné teórie aj najnovšie konšpirácie spájajú pradávne antisemitské stereotypy s aktuálnym vývojom. Ak navyše vyhrotenie situácie na Blízkom východe spôsobí aj rast ceny ropy, zaručených špekulácií len pribúda. Objavili sa názory, že svetové židovstvo hromadí kapitál a potom ho používa na roztáčanie vojen v rôznych častiach sveta.
Gaza by mala byť jednou z nich. Hovorí sa tiež, že vojna v Gaze má odpútať pozornosť sveta od pretrvávajúcej finančnej krízy a že to má byť taká „bratská“ pomoc finančným žralokom z Izraela.
Konšpirácie sa však objavujú aj na palestínskej strane. Hamas podozrieva Egypt, že sa spojil s Izraelom. To iste platí aj pre šéfa palestínskej samosprávy Mahmuda Abbasa. Ten sa vraj s Izraelom mal dohodnúť, že si vzájomne pomôžu pri zvrhnutí Hamasu.
Po finančnej kríze, ktorú rôzni konšpirátori spájali hlavne so židovskými finančníkmi, sú internet aj niektoré tlačené médiá zaplavené novými konšpiráciami.
Tentoraz o izraelskej ofenzíve v Gaze. Ako mnohé podobné teórie aj najnovšie konšpirácie spájajú pradávne antisemitské stereotypy s aktuálnym vývojom. Ak navyše vyhrotenie situácie na Blízkom východe spôsobí aj rast ceny ropy, zaručených špekulácií len pribúda. Objavili sa názory, že svetové židovstvo hromadí kapitál a potom ho používa na roztáčanie vojen v rôznych častiach sveta.
Gaza by mala byť jednou z nich. Hovorí sa tiež, že vojna v Gaze má odpútať pozornosť sveta od pretrvávajúcej finančnej krízy a že to má byť taká „bratská“ pomoc finančným žralokom z Izraela.
Konšpirácie sa však objavujú aj na palestínskej strane. Hamas podozrieva Egypt, že sa spojil s Izraelom. To iste platí aj pre šéfa palestínskej samosprávy Mahmuda Abbasa. Ten sa vraj s Izraelom mal dohodnúť, že si vzájomne pomôžu pri zvrhnutí Hamasu.
(mik)
