tov, špičkových panorám a veľkolepých podujatí. Monako vyzerá naozaj dobre, má nádhernú polohu a podobne príťažlivé je aj jeho okolie.
Veľkolepý dojem je spôsobený hlavne tým, že v dramatickej prírodnej konfigurácii vysokých strmých brál nad morom je postavené mesto. Pomerne veľké mesto s pomerne vysokou architektúrou. Jeho súčasnú podobu pomohli zrealizovať najmä peniaze a špecifické historické súvislosti. Môžeme sa síce zamýšľať nad cestami osudu či pôvodom peňazí, ale nič tým nezmeníme na magickej príťažlivosti a originalite tohto mesta a štátu zároveň. Monaka a Monte Carla.
Láska na prvý pohľad
Prvý kontakt s týmto mestským štátom (či štátnym mestom?) býva omračujúci. Monaco je krásne aj pri pohľade z paluby lodí či lietadiel, ale vtedy tomu predsa len chýba nezastupiteľný rozmer osobnej účasti. Diaľnica na Azúrovom pobreží zasa jeho existenciu, okrem smerových tabúľ, vlastne zatajuje - beží totiž vysoko nad ním a dôsledne ho obchádza poza vysokánsky kopec. Ak sa však rozhodnete odbočiť, tak po niekoľkých metroch sa dostávate na dych vyrážajúce vyhliadky vysoko na prudkom svahu a toto čarovné mesto tak sledujete hlboko pod sebou na pozadí modravej hladiny Stredozemného mora. Vtedy najčastejšie prichádza k prvému zamilovaniu sa, ktoré sa spravidla mení na celoživotné.
Stojíte nad miniatúrnym štátikom a v nádhernom prírodnom prostredí zároveň. Tri v jednom. Po vyrovnaní sa s prvými pocitmi začne identifikácia známych orientačných bodov: Oceánografického múzea, sídla Rainiera III., štadióna Louisa II., prístavu - maríny pre jachty, kasína, tenisových kurtov, Japonskej záhrady. Ale neskôr budete očarení aj z mnohých „obyčajných" víl, z kvality cestnej siete, čistoty a všadeprítomnej pestovanej i divokej mediteránskej flóry.
Monako nie je až také malé
Schizofrénia medzititulku je zámerná. Monaco totiž, samozrejme, je mimoriadne malé. Nie však až tak, ako si myslí nemálo nových návštevníkov - teda že sa dá prejsť celé za hodinu a s prstom v nose. Omyl. Na priemerne uspokojivú prehliadku (bez zastávok v múzeách, obchodoch, kasíne alebo na kávičke) si treba vyhradiť aspoň štyri hodiny, aby ste neskôr zistili, že ani tie nestačili. Zdanlivo zanedbateľné vzdialenosti „vreckového balenia" v skutočnosti znásobujú pomerne veľké výškové rozdiely, neustále kľukatenie ulíc v prudkom svahu a obchádzanie rozsiahleho prístavu. Rýchlosti chôdze nepraje ani vysoká turistická návštevnosť a v lete z kondície spoľahlivo odkrojuje aj horúca a vlhká mediteránska klíma.
Monaco však vôbec nie je malé významom. Naopak, jeho meno je v pomere k rozlohe až gigantické - učebnicový príklad úspešnej tvorby imidžu.
Kde inde sa dá korzovať po okruhu F 1?
Návštevník by mal v Monaku prejsť aspoň základnú trasu od Botanickej (Jardin Exotique) po Japonskú záhradu. Pri dostatku času môžete využiť aj sieť verejných výťahov a tunelového labyrintu v okolitých svahoch a vychutnávať si skvelé výhľady z námestia pred Kniežacím palácom.
Neďaleký kostol pripomína aj osudovú svadbu Rainiera III. s americkou herečkou Grace Kellyovou, ktorej smrť po záhadnej autonehode v septembri 1982 akoby odštartovala mimoriadne tragický a dramatický vývoj ďalších udalostí v dynastii Grimaldiovcov. Ich koniec je rovnako neznámy ako život za stráženými múrmi víl (a občas i stenami maringotky) princezien Caroline a Stefanie v bezprostrednom susedstve impozantnej stavby Oceánografického múzea.
To rozhodne stojí tiež za návštevu - má výbornú polohu, impozantný výzor a bohatý interiér i zbierkový fond.
Potom už treba skalný výbežok - vládnu štvrť - opustiť a zbehnúť dolu k prístavu. Aj keď sa budete často pohybovať priamo po komunikáciách, ktoré sa raz ročne stávajú súčasťou presláveného okruhu seriálu pretekov monopostov F 1, je aj nemálo turistov, ktorí si ho peši prejdú celý. Medzi jeho najpôsobivejšie úseky isto patrí aj tiahle stúpanie nad prístavom a na jeho vrchole ľavotočivá zákruta okolo hotela Paríž, ktorá ústi medzi krásne „lesoparkové" námestie a kasíno. Neďaleko, pred vjazdom do tunela, má Monako aj jednu z najmladších atrakcií - prekrásnu Japonskú záhradu.
O bohatstve a podobenstve
Monako je štátom privilegovaných a bohatých. Silu peňazí tam pripomína všetko. Prakticky neexistujú chudobné štvrte (maximálne menej bohaté), ošarpané alebo zanedbané fasády, zlé cesty, pokazené telefónne búdky, neudržiavané parky. O čom je Monako, to sa dá ľahko zistiť z každého výkladu, zo skladby áut a jácht, z automatického zavlažovania aj verejnej zelene, z úrovne služieb a cien.
Hovorí sa o početnej a mimoriadne motivovanej i honorovanej polícii, ktorá má jediný záujem a povinnosť: zabezpečovať príjemné a bezpečné podmienky na život - v tomto prípade pre horných 30-tisíc. Približne toľko je obyvateľov so vzácnym občianstvom. Je neobyčajne zložité ho získať, ale mnoho bohatých ľudí z celého sveta tam aspoň formálne býva, aby mohli využívať rôzne výhody typu nízkych daní a podobne. Na revanš prinášajú svoje kontá, dane, mená, slávu a imidž.
Ďalšie milióny návštevníkov prichádzajú ročne do Monaka ako obchodní cestujúci, turisti, milovníci umenia, športu, kvalitnej kuchyne, nákupov a - hazardných hier. Nikto asi nepochybuje o podiele peňazí z hazardu na dlhodobej prosperite kniežatstva. Príjemné je však zistenie, že hazard sa tam podarilo udržať pod kontrolou a Monte Carlo sa takto nemuselo zmeniť z krásneho historického mesta s tradíciami starej dobrej Európy na neosobnú neónovú ilúziu a čistý produkt rýchlych peňazí, ako istým spôsobom porovnateľné Las Vegas či Reno.František Michlíkfoto - autor
Uličkami pôvodných Monegaskov
Ceremónia výmeny stráže na námestí pred (kniežacím) palácom sa začína päť minút pred poludním. Prehliadka paláca je možná iba štyrikrát denne, trvá iba pol hodiny, časy vstupov a dní sa občas menia, treba si zistiť aktuálny stav. Vstupné je 7 eur. Deti a študenti, podobne ako v ďalších múzeách, platia približne polovicu.
Asi 10 eur stojí a hodinu trvá jazda po Monaku turistickým vláčikom spred Oceánografického múzea. Vstup do múzea stojí 11 eur (deti a študenti 6) a jeho návšteva isto patrí medzi najväčšie ťaháky. Otvorené je denne. Hneď vedľa je aj špeciálna výstava Monte-Carlo Story, vtupné je 6,5 eura.
Voskové múzeum monackého princa je otvorené denne a cena je 3,8 eura.
Jardin Exotique (6,8 eura) je mimoriadne príťažlivou botanickou záhradou aj vďaka nezabudnuteľnému výhľadu na Monaco.
Vstup do Kasína sa môže podariť aj v slušnom turistickom odeve, ale iba spoločenské oblečenie je jeho zárukou. Náhradným riešením je vedľajšia budova „malého" kasína s hracími automatmi.
Určite aspoň nakuknite do futuristickej architektúry prekrásneho objektu Grimaldi Forum Monako, pravdepodobne sa v ňom bude konať aj špičková výstava.
Štadión Louisa II. je architektonickou chuťovkou a za vstupné zaplatíte 4 eurá. Prehliadka trvá hodinu.
Monako nie je mimoriadne či až neznesiteľne drahé - ak však nebývate v hoteli Paríž a neplánujete si tam kúpiť jachtu či rezidenciu.
Počet obyvateľov je blízky číslovke 30 000, pôvodných Monegaskov je asi 5000. V 6. stor. p. n. l. sa v tejto oblasti usídlil ligúrsky kmeň „Monoikos". Ten bol pravdepodobne aj základom názvu štátu Monako.
Oficiálnym jazykom je francúzština. Názov Monte Carlo bol prvý raz použitý v roku 1866.
Kasíno otvorili v roku 1865.
Súčasné empírové kasíno je z rokov 1878 - 1910 a jeho architektom bol Charles Garnier, pravdepodobne najvýznamnejší predstaviteľ Belle epoque, ktorý sa preslávil aj parížskou operou - Operou Garnier.
Príjem z koncesie prevádzkovania hazardných hier predstavuje napriek mnohonásobným odhadom iba necelých päť percent z celkového štátneho príjmu.
Autor: fm
