KYJEV, PRAHA. Už od piatku viacero krajín, ktorým prichádza ruský plyn cez Ukrajinu, pociťujú znížené dodávky. Mierny pokles zaznamenalo Slovensko, ako aj jeho susedia Poľsko, Česká republika i Maďarsko.
Gazprom argumentuje
Rusko sa snaží presvedčiť Európu, že hlavným vinníkom vo vojne o plyn je Ukrajina. Včera sa vedenie ruského plynárenského koncernu „Gazprom“ obrátilo na Európsku komisiu s návrhom zabezpečiť spoločne monitoring tranzitu plynu cez ukrajinské územie.
Oficiálny predstaviteľ Gazpromu Sergej Kuprjanov včera oznámil, že za uplynulých 24 hodín dodali do plynovodu vedúceho cez Ukrajinu 295 miliónov kubických metrov plynu, ale ukrajinské územie na hranici so Slovenskom opustilo len 270 miliónov kubíkov.
„Ukradli 25 miliónov,“ povedal Kuprjanov na tlačovej konferencii.
Európa o 14 dní bez plynu?
Pre zložité dohody Ukrajina má ešte uvoľňovať zo svojich podzemných rezerv ďalších 25 miliónov kubíkov, čo teraz nerobí. „Takže európski spotrebitelia vinou Ukrajiny dostali o 50 miliónov kubických metrov plynu menej,“ dodal šéf Gazpromu Kuprjanov.
Ukrajina s takým vysvetlením krízovej situácie zásadne nesúhlasí. Podľa Kyjeva Rusi nehovoria pravdu a vedome ohrozujú energetickú bezpečnosť celej Európy.
Navyše ukrajinskí experti varujú: pokiaľ Rusko bude naďalej znižovať objemy plynu, približne o 14 dní dôjde k takým vážnym technickým problémom na celej transportnej sieti, že budú ohrozené akékoľvek dodávky suroviny do celej Európy.
Privysoká cena za plyn
Konflikt medzi oboma krajinami sa vyostruje. Včera šéf ruského Gazpromu navyše vyhlásil, že v januári by mala Ukrajina platiť za tisíc kubických metrov plynu až 450 dolárov.
Oproti minuloročným 180 dolárom za rovnaké množstvo je to obrovské zvýšenie. Ešte 30. decembra Rusi chceli 250 dolárov, potom 418 a teraz už takmer 500. V porovnaní s ostatnými bývalými sovietskymi republikami by tak Ukrajina platila mnohonásobne viacej.
Ako Kyjev, tak Moskva sa obviňujú navzájom z porušovania písomných i ústnych dohôd.
Okrem toho, že Kyjev nepodpísal kontrakt s Moskvou na rok 2009, ani Moskva nepodpísala s Kyjevom dohodu o tranzite. Takže zo svojho pohľadu sa Ukrajinci cítia byť oprávnení poplatky za tranzit „vyberať“ s pomocou odčerpávania príslušného množstva plynu z tranzitného plynovodu.
Obe strany tvrdia, že chcú obnoviť rokovania.
Ukrajina obviňuje Rusko, že používa svoje energetické bohatstvo ako politickú zbraň a robí svoje bývalé satelity i naďalej od seba závislými.
Experti okrem toho poukazujú na fakt, že „Gazprom“ sa týmto spôsobom snaží získať kontrolu nad ropovodmi a plynovodmi vedúcimi cez ukrajinské územie.
Obe strany sa na seba chystajú podať žalobu na Medzinárodný súd v Štokholme. Či budú rešpektovať jeho verdikt, nie je isté.
Plynová vojna
Gazprom od Nového roku zastavil Ukrajine dodávky plynu. Tá údajne začala odoberať z plynu, ktorý cez ňu smeruje do Európy.
1. Kde mizne plyn smerujúci do Európy?
Ukrajina tvrdí, že Rusi znížili dodávky do Európy, tí naopak, že z nich kradne Kyjev. Časť „zmiznutého“ plynu zodpovedá zhruba poplatkom za tranzit plynu. Tie sú súčasťou komplikovaného sporu medzi oboma krajinami. Rusi vinia Kyjev z nezaplatenia dlhu, tí zase Gazprom z privysokej ceny za plyn. Výsledkom je patová situácia, na ktorú dopláca aj Európa.
2. Zneužíva Rusko svoj energetický monopol?
Je súčasťou jeho agresívnej politiky. Rusko využíva, že štvrtina Európy a časť bývalých sovietskych republík sú od jeho surovín závislé. Zastavenie dodávok ruskej ropy pocítila Litva v roku 2006, keď nepredala svoju rafinériu Rusku. V čase tuhej zimy pred dvomi rokmi, údajne pre sabotáže, prerušilo dodávky plynu Gruzínsku. Nasledovalo to po vyhostení štyroch ruských dôstojníkov za špionáž.
3. Môžeme pre spor prísť o zásoby plyn?
Slovenské ministerstvo hospodárstva tvrdí, že máme zásoby na niekoľko mesiacov. Neočakáva, že by spor o plyn trval dlhšie.
(rek)
Autor: Agentúra Epicentrum
