agentúry SR (ADA SR), ktorá prevzala úlohy Antidopingového výboru SR.
Čo sa zmení a zlepší vznikom agentúry?
„Predovšetkým vymožiteľnosť plnenia antidopingových pravidiel a sankcií za ich porušenie. Zákon číslo 300 dal boju s dopingom právny rámec.“
Antidopingový výbor SR fungoval 16 rokov aj bez neho.
„Nemal však primerané nástroje na skutočné riešenie niektorých problémov. Bol združením športových spolkov, ktoré sa síce dobrovoľne zaviazali akceptovať svetový kódex, ale mnohé sa boju s dopingom nevenovali vôbec alebo len vtedy, keď sa objavil pozitívny prípad. Antidopingové reguly pokladali iba za voľnú súčasť svojich športovo-technických pravidiel. Proklamovali, že sú proti dopingu, ale v praxi ho vnímali asi ako prešľap alebo faul v zápale boja. Doping je však previnenie zásadne iného typu.“
Ako sa to prejavovalo?
„Rôzne. V minulosti napríklad niektoré zväzy zatajovali pozitívne testy svojich športovcov v zahraničí. Vedeli o nich, ale nepotrestali ich a dovolili im štartovať vo svojich súťažiach.“
To si Antidopingový výbor SR, ktorého ste boli generálnym sekretárom, nemohol vyprosiť?
„K nám sa mnohé informácie oficiálne nedostávali. Ani dnes ešte neexistuje vo svete dokonalý informačný systém o výsledkoch analýz. Ale uvediem aj iný, novší príklad benevolentnosti. Slovenskému volejbalistovi Jánovi Ventrubovi, ktorý vlani hral extraligu za České Budějovice, dokázali v Čechách vysoké hodnoty metabolitu marihuany. Disciplinárna komisia Slovenskej volejbalovej federácie však previnenie zbagatelizovala, dala na lekára, ktorý zastupoval vinníka, a udelila mu trest na jeden mesiac, navyše medzi dvoma sezónami. Antidopingový výbor SR s poukázaním na procesné pochybenie žiadal arbitrážnu komisiu federácie o revidovanie trestu, ale tá neráčila dodnes ani odpovedať. Napriek tomu, že sme s odvolaním poslali aj poplatok 2000 korún, ktorý si komisia stanovila ako podmienku, že sa námietkami ADV SR ako nečlena federácie vôbec bude zaoberať.“
Neskutočná arogancia. Prečo Antidopingový výbor takýto zväz zo svojich radov nevylúčil?
„Teoreticky to mohol urobiť, ale v občianskom združení riadiacom sa svojimi stanovami by to bol dlhý proces. Navyše, šport by sa ocitol mimo systému dopingovej kontroly, a to by bolo ešte horšie. Napríklad z viacerých organizácií kulturistiky a fitnes boli členmi výboru len dve. Indície o užívaní zakázaných látok sme mali aj z ďalších, no tie členmi neboli alebo nechceli byť.“
Ako to bude odteraz?
„Antidopingová agentúra má dosah bez výnimky na všetkých v organizovanom súťažnom športe. Zo zákona.“
Preberá aj vymeriavanie trestov za doping?
„Nie, tie ostávajú v kompetencii národných športových zväzov, ale porušenia pravidiel a rozmedzie sankcií vymedzuje zákon. Už sa nebudú môcť vyhovárať, že nevedia, ako športovca za doping či trénera za podiel na jeho podaní potrestať. To, čo nevyjadruje zákon, vyjadrujú pravidlá Svetovej antidopingovej agentúry alebo medzinárodnej športovej federácie a zväz je zákonom zaviazaný ich rešpektovať.“
Agentúra bude štátna či nezávislá?
„Aj štátna, aj nezávislá. Štát sa zákonom a zrodom agentúry prihlásil k plneniu záväzkov, ktoré prijal v minulých rokoch podpisom viacerých medzinárodných dokumentov, napríklad Dohovoru proti dopingu Rady Európy či Kodanskej deklarácie o antidopingu vyjadrujúcej uznanie Svetového antidopingového kódexu aj Svetovej antidopingovej agentúry. Vďaka rezortnému ministerstvu aj osobne ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi sa na Slovensku podarilo skĺbiť dvojlíniovosť antidopingového hnutia. Agentúra je štátnou príspevkovou organizáciou, ale má vlastnú právnu subjektivitu a bude fungovať nezávisle.“
S akým rozpočtom disponoval Antidopingový výbor SR?
„Vlaňajší dosiahol takmer desať miliónov korún.“
A aký má sľúbený agentúra?
„Bude už v eurách, ale na lepšie porovnanie ho uvediem v korunách: približne 14 miliónov Sk. Vrátane toho, čo si agentúra sama zarobí. V sume je zarátaný aj poplatok, ktorým Slovenská republika podľa medzinárodných dohôd prispieva na činnosť Svetovej antidopingovej agentúry – na rok 2009 je vo výške takmer 22 000 amerických dolárov. Väčší objem financií súvisí najmä s nárastom počtu dopingových kontrol a tiež zamestnancov: výbor mal troch, agentúra bude mať vrátane riaditeľa šiestich.“
Na čom si môže agentúra zarobiť?
„Na vyžiadanom testovaní. Organizátori veľkých podujatí na Slovensku alebo medzinárodné športové federácie ako spoluorganizátori si aj za existencie ADV SR zvykli u nás objednávať kontroly. Naši dopingoví komisári majú doma aj vo svete veľmi dobrú reputáciu. Takmer 90 percent zo zhruba 25-členného tímu externých spolupracovníkov tvoria lekári, to je vo svete úplne zriedkavý podiel. Spoplatnené sú aj certifikáty na terapeutické výnimky, čiže povolenie užívania látok zo zoznamu zakázaných na liečebné účely. Každú osobitne po štúdiu celej dokumentácie posudzuje komisia odborníkov.“
Čo sa zriadením agentúry zmení pre športovcov?
„Pre tých, ktorí si aj dosiaľ plnili povinnosti spojené s monitoringom ich pobytu, len to, že podľa najnovšej verzie kódexu musia oznámiť hodinu denne, v ktorú sú k dispozícii na prípadnú kontrolu. Budeme ústretoví, no dôslednejší. Chceme, aby športovci lepšie poznali pravidlá i svoje práva, preto posilníme komunikáciu s nimi a viac sa budeme venovať výchove a prevencii. Zároveň však chystáme zvýšenie počtu kontrol. Vlani ich bolo rekordných 775, tento rok sa chceme priblížiť k tisícke.“
Čo je ADA?
Antidopingová agentúra SR je štátna príspevková organizácia s vlastnou právnou subjektivitou.
Vznikla 2. januára 2009 a funkciou jej riaditeľa je do skončenia výberového konania na tento post poverený doterajší generálny sekretár Antidopingového výboru SR Miroslav Motyčík.
Je najvyššou slovenskou autoritou v boji s dopingom v športe, ktorej úlohou je spolupracovať so Svetovou antidopingovou agentúrou, zahraničnými antidopingovými organizáciami, medzinárodnými a národnými športovými organizáciami.
Podľa zákona č. 300/2008 je zodpovedná za organizáciu dopingových kontrol a rozhodovanie vo veciach s nimi spojených.
Vlani rekord v počte testov a prvé dve doživotia
Na začiatku aj na konci 16-ročnej histórie Antidopingového výboru Slovenskej republiky figuruje jedno a to isté meno: Jaroslav Jeřábek.
BRATISLAVA. Antidopingový výbor SR zavŕšil svoje pôsobenie rekordným rokom. Jeho komisári odobrali vlani športovcom najvyšší počet vzoriek za 16 rokov existencie: 775. Za éry samostatnej Slovenskej republiky ich poslali do laboratórií dokopy 7241.
Rok 2008 ostane neslávne pamätný aj najväčšou dopingovou aférou a historicky prvými doživotnými trestami pre slovenských športovcov.
Vôbec prvý za opakované užívanie anabolík inkasoval guliar Mikuláš Konopka. V marci 2002 mu čerstvo otvorené laboratórium v rakúskom Seibersdorfe objavilo v moči stanozolol: musel vrátiť bronzovú medailu, ktorú získal na halových majstrovstvách Európy vo Viedni, a nútene pauzoval dva roky, až do marca 2004.
Po šiestich rokoch, v máji 2008, mu na tom istom mieste vo vzorke odobratej uňho v Želiezovciach komisármi Medzinárodnej atletickej federácie počas prepadovej kontroly identifikovali iný anabolický steroid – metandienón.
Výsledok potvrdila aj analýza B-vzorky a od nečakaného triumfu na halových ME 2007 komisármi prenasledovaný guliar dostal ako prvý Slovák doživotné stop na akúkoľvek činnosť v súťažnom športe.
Čochvíľa nebol sám. Rovnaký osud vlani na jeseň stihol dráhového cyklistu Jaromíra Jeřábka. Jeho menom sa história Antidopingového výboru SR začala a aj sa skončí. Jeřábek bol prvým pozitívne testovaným športovcom po vzniku Slovenskej republiky. Po cyklistických majstrovstvách Slovenska 1993 v Prešove mu v moči v A aj B-vzorke zistili metandienón.
Kontajner s druhou vzorkou však do laboratória v Kolíne nad Rýnom dorazil s porušeným obalom, a to v zmysle predpisov stačilo na to, aby ho nepotrestali. O tri roky ho však nachytali znova: zistili mu iný typ anabolík - nandrolón. Tentoraz ho už dvojročný trest neminul. O analýzu kontrolnej vzorky ani nepožiadal.
V auguste 2008 bol hlavnou postavou veľkej cyklistickej aféry. Po tom, ako si Jeřábek prevzal zahraničnú zásielku s 250 ampulkami s obsahom štyroch druhov anabolík, urobili komisári záťah na dráhových cyklistov bratislavskej filiálky banskobystrickej Dukly. Ani jedného nezastihli. Jeřábek a Matej Slivovský síce telefonicky sľúbili, že prídu na odber popoludní, ale potom sa po nich najmenej na dva dni zľahla zem – iba odkázali, že sa cestou z tréningu zrazili a museli sa nechať ošetriť.
Jeřábek za držbu dopingových látok a vyhnutie sa dopingovej kontrole dostal doživotný zákaz činnosti v športe a Slivovský za odmietnutie testu dva roky. Tretím potrestaným je Martin Liška: za porušenie požiadaviek dostupnosti na testovanie má zákaz činnosti na šesť mesiacov.
Jeřábkov a Slivovského prípad ešte nie je definitívne uzatvorený.
„Obaja proti verdiktu disciplinárnej komisie podali odvolanie, ktorým sa 13. januára 2009 bude zaoberať výkonný výbor,“ zreferoval nám riaditeľ Slovenského zväzu cyklistiky Mikuláš Rapčan.
„Liška si zásielku s oznámením rozhodnutia vôbec neprevzal.“
Nedoriešený je ešte aj prípad nemeckej basketbalistky košickej Maximy Broker Lindy Fröhlichovej, ktorej svetová federácia pozastavila činnosť po tom, ako analýza jej dopingovej vzorky odobratej komisármi FIBA odhalila diuretikum. Hydrochlorot užíva na lekársky predpis, ale v čase skúšky nemala od FIBA terapeutickú výnimku.
Jej kauza, keďže je cudzinka a odber uskutočnili zahraniční komisári, však tak či tak nebude figurovať v bilancii končiaceho Antidopingového výboru SR. Tá sa v počte pozitívnych prípadov od roku 1993 zastavila na čísle 111. O 61 z nich sa pričinili slovenskí športovci.
Počty testov a hriešnikov
1993 94 4 3 1
1994 230 2 1 1
1995 306 2 0 2
1996 349 7 7 0
1997 377 12 3 9
1998 250 7 5 2
1999 403 14 3 11
2000 428 5 4 1
2001 313 5 1 4
2002 545 12 6 6
2003 565 7 4 3
2004 607 17 14 3
2005 571 8 4 4
2006 702 3 0 3
2007 726 2 2 0
2008 775 5 5 0
Spolu 7241 111 61 50
(Postupne: rok, celkový počet kontrol, celkový počet pozitívnych prípadov, počet pozitívnych prípadov slovenských športovcov a na Slovensku kontrolovaných zahraničných športovcov.)
(mo)
