KOŠICE. „Euróóó, euróóó, nech žije euróóó,“ ozýva sa košickým sídliskom Lunik IX pokrik malých šarvancov. Nie všetci „lunikári“ sú však nadšení ako deti a tínedžeri. Jozef Šidelka, ktorý sa vracia z obchodu s plnou nákupnou taškou, je skeptickejší.
„Starí ľudia, čo dostávajú dôchodky, sú z toho šaľení,“ tvrdí. „Nerozumejú tomu, ako majú prerachovávať slovenské peňeži na tote eura. Mali ostať slovenské koruny, ktoré poznáme, Lunik IX euro nechce.“
Ministerstvo financií a Národná banka Slovenska vyčlenili na propagáciu eura u rómskej menšiny šesť až sedem miliónov korún.
Do rómskych lokalít vrátane osád putovali vlani letáky a dévedéčka o novej mene v rómskom jazyku, komunitní pracovníci navštevovali Rómov a vysvetľovali im, čo je euro vlastne zač, ako sa ním bude dať platiť.
Predavačka z miestnych potravín hovorí, že väčšinou u nej domáci platia ešte stále korunami, ale sem-tam sa pri platení objavia už aj eurá.
„Zatiaľ to ide pomaličky, niekto ich má, iní nie. Ľudia majú euromince, papierové eurá tu asi nikdy mať nebudú.“ Prepočty v predajni zvládajú vďaka eurokalkulačke. Malý chlapec je presvedčený, že jedno euro má hodnotu 15 korún, ďalší vedeli že 30 aj čosi.
V miestnej krčme a druhom obchode s potravinami v budove, kde sídli miestny úrad, je pomerne veľa zákazníkov. Ženy kupujú predovšetkým minerálky, jedna práve platí tisíckorunáčkou. „Jóój, nám tu chodia cezpoľní, čo zarábajú v Anglicku, Holandsku,“ uškŕňa sa šéf predajne. „Majú smolu, lebo libry u nás neberieme.“
Autor: sam
