Oslávenec (včera mal 31 rokov) Dominik Hrbatý sa vrátil na miesta svojich úspechov a zážitkov, do areálu Burswood International.
„Vidím, že na diamantovej lopte pridali diamanty. Na mojej z roku 2005 bolo 160, teraz je 260 a cena stúpla z 35 000 dolárov na 50 000,“ povedal slovenský tenista na sobotňajšom bále, keď šarmantné hostesky ponúkali poťažkať si ojedinelý austrálsky klenot, ktorý patrí k Hopmanovmu poháru tak ako pani Lucy Hopmanová.
Vdova po Harrym Hopmanovi aj vo veku 88 rokov znovu podstúpila vyše 30-hodinovú cestu z USA cez Londýn a Singapur do Austrálie.
„Bolo krásne stráviť Vianoce s blízkymi, prišli babka aj dedko, brat s rodinou, Ibi Maiga, a preto mám tak rád Štedrý večer,“ priznal Hrbatý. „S tenisovou prípravou som spokojný a teším sa na zápasy.“ Podobne ako Safina, aj Dominika možno vidíme posledný raz na austrálskom okruhu, ba nie je ani isté, či bude hrať Australian Open.
„Ponúkli mi voľnú kartu v Aucklande, kde som získal dva tituly, a keby som tam uhral nejaké kolo navyše, kvalifikáciu v Melbourne už nestihnem. Ani by ma to tak nemrzelo, lebo by zasa potešili body do rebríčka ATP. Do Melbournu však aj tak pocestujem. Keby som predsa len stihol kvalifikáciu na Australian Open.“
Dominik na bále po slávnostnom pochode účastníkov pod vlajkami (prvý raz v histórii) pomáhal riaditeľovi Paulovi McNameemu v dražbe predmetov na charitatívne konto pre deti. Pridal svoj podpis na dres futbalistov Manchestru United, kde už boli autogramy 23 hráčov vrátane Christiana Ronalda a vytiahol cenu na 5500 dolárov.
Hrbatý potom pripojil bonus a ponúkol svoju hodinovú lekciu aj s raketou do daru, o ktorú bol v sále súboj a kúpila ju miestna podnikateľka Georgie Lauová za 2000 dolárov.
A ako vidí Hrbatý budúcnosť slovenského tenisu? „Zažil vždy také vlny – generáciu Mečířa, Vajdu a Stankoviča, a potom generáciu Kučeru, mňa, Krošláka a Becka. Medzitým je slabšie obdobie, ktoré môže trvať 10 - 12 rokov. Sme malá krajina na to, aby sme mali veľa úspechov.“
Podľa Hrbatého mladým hráčom chýba chuť do tenisu. „Mladí by mali viac na tenis myslieť, žiť ním a snívať o ňom.“
Po skončení kariéry by rád pomáhal olympijskému hnutiu. „Netúžim tak skoro trénovať hráčov, je v tom veľa cestovania a ja by som sa chcel usadiť doma. Skôr ma ťahá olympijské hnutie. Chcel by som pomôcť celkovo slovenskému športu, lebo zlaté medaily z hier vozia len tridsiatnici. Podobne ako v tenise chýba mladá generácia. Šport treba oživiť, pritiahnuť deti k športovaniu.“
Autor: Perth
