Prvý dojem zrejme zvykne napovedať, či človek urobil správne rozhodnutie. Aký ste mali pocit?
„Super zážitok. Som rád, že som prestúpil do Anglicka. Anglická liga bola odmalička mojím snom. V zápase ma tešila najviac atmosféra. Hralo sa pred vyše 15tisíc divákmi, z toho boli tri tisícky našich a neustále to okolo hučalo. Tak som si pomyslel, že pre túto atmosféru sa oplatí hrať futbal. A príjemné bolo počuť v závere skandovať moje meno.“
Mali ste aj gólové šance?
„Hrali sme proti elitnému tímu, v zostave súpera boli hviezdy ako Crouch, Sol Campbell, Kranjčar, ale nešli sme s malou dušičkou. Remíza bola zaslúžená. Ja som hral na hrote vľavo. Dostal som sa do jednej z troch šancí, ale bývalý reprezentačný brankár David James mi strelu chytil. Na druhej strane som zabránil gólu, keď som na čiare odvrátil hlavičku Distina. Pri rohoch som mal chodiť na zadnú žrď a tam som aj stál.“
Aký je rozdiel v nasadení v takomto zápase na Slovensku a v Anglicku?
„Ja som už nasadenie poznal zo stretnutí Pohára UEFA. Tu sa hrá v neustálom pohybe. Ani na sekundu nemôžete stratiť pozornosť.“
Prečo vás tréner striedal?
„Chcel posilniť defenzívu na udržanie výsledku a poslal za mňa obrancu Allistera.“
Dotkol sa Johnson v hodnotení v niečom aj vás?
„Mne osobne nič nepovedal, pochválil nás ako kolektív za to, že sme splnili taktické úlohy.“
To ste všetko porozumeli?
„Po anglicky som sa učil, rozumiem dosť, horšie je to, keď mám niečo povedať ja sám.“
Nie je pre vás ako elitného strelca Corgoň ligy prechod do druhej ligy ústupkom?
„Určite nie. Som nesmierne rád, že sme sa s Bristolom veľmi rýchlo a seriózne dohodli. Anglická druhá liga je špičková súťaž ako celý anglický futbal. Je to predsa kolíska futbalu. A myslím si, že keď hrám na ostrovoch, skôr si ma všimne niekto z Premier League, ako keby som hral u nás.“
Aký cieľ má mužstvo?
„Sme zatiaľ na dvanástom mieste, ale s malými odstupmi a môžeme postúpiť vyššie. Najbližšie hráme s Doncasterom a potom hostíme lídra súťaže Wolverhampton. Tam sa ukážu naše sily. A v prípade výhier sa posunieme v tabuľke.“
Doma ste hrali so štrnástkou. Aké číslo máte v Bristole?
„O dva vyššie, šestnásť.“
Ako vás prijali v kabíne?
„V pohode. Tu je to o profesionalizme. Mojou úlohou je dokázať, že mám miesto v kabíne aj v zostave zaslúžene.“
Kde bývate?
„V hoteli, ale už mám dostať byt a potom by za mnou prišla aj manželka Monika a dcérka Šárka, ktorá mala 5. januára presne rok a pol.“
