TEL AVIV, BRATISLAVA. Izraelskí vojaci postupujú čoraz hlbšie do pásma Gazy. Tam na nich číhajú bojovníci Hamasu, míny a vlastné chyby. Izrael si tak pripisuje ďalšie straty na životoch a v médiách aj medzi ľuďmi sa začína otvorene hovoriť, či nie je čas na diplomatické riešenie krízy.
Útok na školy
Tlak na Izrael zrejme zosilní aj po včerajších útokoch na školy, ktoré spravuje OSN. V jednej z nich bol úkryt pre ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Podľa palestínskych zdravotníkov tam zahynulo asi 40 ľudí. Vedúci humanitárnych operácií OSN v pásme Gazy John Ging oznámil, že v blízkosti školy OSN v meste Džabalíja zomrelo 30 ľudí a 55 ďalších osôb utrpelo zranenia. Pri izraelskom nálete pri druhej škole OSN v Gaze podľa zdravotníkov zahynuli traja Palestínčania.
Izrael vinu za obete pripísal Hamasu, ktorý používa školy, mešity a civilné štvrte ako zázemie pre svoje operácie. Podľa agentúry Reuters však masakra v škole zosilní medzinárodný tlak na ukončenie ofenzívy. Potvrdila to už reakcia novozvoleného amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý po útoku prerušil mlčanie a vyjadril obavy z toho, že v Gaze a Izraeli prichádzajú o život civilisti.
Volanie po diplomatickom riešení vyvoláva aj fakt, že palestínske rakety lietajú stále do väčších vzdialeností. A už nejde o primitívne „rúry“, ale o normálny arzenál. Včera jedna z rakiet Grad zranila v meste Geder a trojmesačné dieťa. Izrael navyše čelí obvineniam, že proti civilistom v Gaze používa zakázané fosforové granáty.To znižuje aj tak slabé sympatie sveta k Izraelčanom. Jeruzalem obvinenia odmieta.
Izraelské jednotky v pásme Gazy v pondelok podľa vyhlásenia armády po prvýkrát narazili na skutočne silný odpor Hamasu v jednom z utečeneckých táborov v pásme Gazy. Zdá sa tiež, že teroristi z Hamasu sa tam pokúsili o únos izraelských vojakov.
Tragický omyl
Tam sa stal aj incident, pri ktorom zahynuli traja izraelskí vojaci. Omylom ich zabili vlastní. Vystrelili tankový granát na jednu z budov v tábore. Tá sa zvalila a v troskách z
ahynuli Izraelčania.Izrael v konflikte nateraz stratil deväť ľudí, údaje o počte zabitých Palestínčanov a podiel civilistov na ňom sa rôznia. Palestínske zdroje hovoria o 635 mŕtvych, OSN uvádza 500 mŕtvych, z toho štvrtina sú civilné obete.
Reportéri svetových agentúr, ktorí sú v teréne, však priznávajú, že sa ťažko rozlišuje medzi civilistami a v civile oblečenými militantmi.
Objavili sa tiež správy, že Hamas kradne zdravotnícky materiál, ktorý je súčasťou humanitárnej pomoci pre Gazu a svojich zranených si lieči vo vlastných „nemocniciach“.
Vojna v Gaze už zvýšila počet protižidovských incidentov vo svete. V noci na včera vrazili dve autá s palivovými náložami do synagógy vo francúzskom meste Toulouse. Nikto nebol zranený, škody boli značné.
Izraelská armáda naznačuje, že operácia by sa mohla skončiť do konca tohto týždňa. Vojenskí experti sú však opatrnejší a vystríhajú, že Hamas ešte nepovedal posledné slovo.
Na ukončenie operácie, ktorá nateraz nesplnila svoj hlavný cieľ - zastavenie raketových útokov na Izrael, však bude vplývať aj diplomatický tlak. Nezanedbateľné bude aj volanie verejnosti. Tá nechápe, prečo je armáda voči Hamasu nemilosrdná a pritom neschopná zlomiť ho.
Po 11. dni vojny
Počet obetí medzi Palestínčanmi stúpol na 635 vrátane asi 160 detí.
Zranených je asi 2900 Palestínčanov.
Izrael hlási 9 mŕtvych, z toho traja civilisti, zranených je 79 .
Novinári stoja pred Gazou
Stovky zahraničných novinárov stále nemôže do Gazy. Nepomohlo ani rozhodnutie izraelského Najvyššieho súdu.
TEL AVIV, BRATISLAVA. Novinári stále nemajú prístup do pásma Gazy. A to napriek rozhodnutiu izraelského Najvyššieho súdu, ktorý štátu nariadil, aby zahraničným médiám umožnil pokrývať konflikt s Hamasom.
Izrael naďalej neplní ani sľub, že do Gazy bude vpúšťať malé skupinky reportérov. Odôvodňuje to zlou bezpečnostnou situáciou aj logistickými problémami. „Izrael ešte nikdy tak neobmedzoval médiá. Mal by sa za to hanbiť,“ vyhlásil Ethan Bronner, ktorý šéfuje pobočke New York Times v Izraeli.
Konflikt v Gaze prišlo podľa izraelských médií pokrývať asi 500 zahraničných novinárov. Včera mnohí z nich čakali na hraniciach s Gazou, odkiaľ mohli sledovať vojenské operácie Izraelčanov a dúfali, že izraelský tlačový úrad im umožní vstup.
Neochota Izraela umožniť médiám informovať o situácii v Gaze priamo z miesta len zvyšuje podozrenia, že židovský štát zavádza alebo chce v Gaze niečo skrývať.
Izrael navyše bombardoval televíziu hnutia Hamas, hlavný nástroj jeho propagandy, ale aj pobočky arabských satelitných televízií.
Konflikt v Gaze tak pokrývajú len miestni reportéri, čo zvyšuje riziko manipulácií. Izraelskí bloggeri už objavili prípady falšovania fotografií z Gazy.
Agentúry AP a AFP priniesli zábery zraneného palestínskeho dievčatka v náručí otca. Ide o to isté dieťa, ktoré však na každom zábere nesie iný muž. Fotografie pochádzajú z rôznych dní.
So zábermi sa manipulovalo aj v izraelskej vojne s libanonským hnutím Hizballáh v roku 2006.(mik)
Sarkozy zatienil Čechov na Blízkom východe
Francúzsky prezident už nepredsedá Európskej únii, napriek tomu zamieril na Blízky východ. Triešti tým úsilie Prahy, ktorá vedie inú misiu v regióne.
BRUSEL, BRATISLAVA. Európska diplomacie opäť vysiela svetu zmätené signály. Po Blízkom východe sa posledné dni pohybujú dve delegácie – francúzska a unijná, ktorú vedú Česi. V žiari reflektorov sa vyhrieva najmä hyperaktívny Nicolas Sarkozy, ktorý tak zatieňuje úlohu českého predsedníctva.
Elyzejský palác tvrdí, že Sarkozy o ceste ešte na Silvestra informoval českého premiéra Mirka Topolánka a obaja sa zhodli na „dokonalej koordinácii oboch delegácií“.
Francúzi majú v regióne výborné kontakty a argumentujú tým, že by bolo hlúpe nevyužiť ich. Sarkozy údajne navrhol aj spoločnú misiu s Topolánkom. Praha ju však odmietla pre nízke šance na úspech.
Prezident sa preto vybral do regiónu sám ako spolupredseda Stredomorskej únie, ktorú vlani v lete s pompou založil.
Podkopaný imidž Čechov
V rovnakom čase sa po Egypte, Izraeli a západnom brehu pohybovala aj delegácia EÚ vedená šéfom diplomacie Karlom Schwarzenbergom. Sprevádzal ho šéf zahraničnej politiky únie Javier Solana a komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita FerrerováWaldnerová.
Praha oficiálne tvrdí, že jej Sarkozyho misia neprekáža. „Hovoril som s ním štvrť hodiny a jeho aktivita nie je žiadnym problémom,“ povedal Mirek Topolánek pre Hospodářske noviny. Imidž Čechov však utrpel. Cesta francúzskeho prezidenta sa v mnohých častiach sveta bude interpretovať tak, že Prahu nemožno brať vážne. Signalizuje totiž, že Paríž nedôveruje schopnostiam Česka riešiť vážne svetové krízy a zastupovať pol miliardy občanov Európskej únie.
„Ako seriózne bude vnímané úsilie Čechov spoločne s predstaviteľmi európskych inštitúcií Solanom a Ferrerovou-Waldnerovou, keď sa po regióne premáva aj Sarkozy?, opýtal sa v komentári Financial Times.
Kritika Talianov
Sarkozy púšťal Čechom predsedníctvo len neochotne a teraz ukazuje, že sa neplánuje stiahnuť z pozície najvýraznejšieho európskeho politika.
Jeho aktivity znepokojili Berlín a Rím, podľa ktorých triešti sily Európy. „Keď niekto vedie rokovania na vlastnú päsť, oslabuje to strategickú pozíciu únie. Teraz predsa máme nového predsedu,“ povedal šéf talianskej diplomacie Franco Frattini v televízii SkyTG24.
Brusel sa snažil rozpory rozptýliť a tvrdil, že hlavnú úlohu má misia únie vedená Čechmi.
Táto situácia nahráva tým, ktorí tvrdia, že je je nevyhnutné zmeniť systém rotujúcich predsedníctiev. Na čele únie musí byť líder volený podľa Lisabonskej zmluvy na dva a pol roka.
Štefan Hudec
Irán zakázal izraelské firmy
Irán otvorene podporuje hnutie Hamas. Zakazuje Izraelčanom podnikať.
TEHERÁN. Irán včera zakázal fungovanie zahraničných spoločností, v ktorých majú podiel Izraelčania. Oznámila to agentúra AP s tým, že ide o podporu palestínskeho hnutia Hamas, ktoré je jeho spojencom. Minister priemyslu a baní Alí Akbar Mehrabján vydal príkaz, podľa ktorého je činnosť „spoločností, v ktorých majú akýkoľvek podiel sionisti“ v Iráne, až do ďalšieho rozhodnutia zakázaná. Mohlo by ísť o firmu Nestlé, ktorú čiastočne vlastnia Izraelčania.
Už predtým vydali agentúry správu, že hnutie Hamas chcú podporiť aj iránski študenti. Ako oznámil vodca radikálnych študentov Ismail Mahmádí, viac ako 70-tisíc jeho kolegov je pripravených zúčastniť sa na samovražedných útokoch namierených proti Izraelu.
(čtk, tasr)
