GAZA, BRATISLAVA. Chvíľu to včera vyzeralo, že medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas zavládne prímerie. Optimizmus však trval len niekoľko minút.
Sarkozy (ne)vyjednal mier
Až kým agentúrnu správu Reuters o vyjednanom francúzskoegyptskom prímerí, ako to prezentoval Nicolas Sarkozy, diplomaticky nedementoval Izrael. Ten len potvrdil, že privítal princípy dohody a požadoval, aby sa Hamas zriekol násilia proti Izraelu a bolo mu zabránené opätovné ozbrojenie.
Sarkozy sa ujal roly mediátora v čase, keď predsedníctvo Európskej únie po Francúzoch prebrali Česi a ich aktivity na Blízkom východe tak zatienil.
Bývalý šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer misiu francúzskeho prezidenta, ako aj lídrov únie na čele s českým ministrom zahraničia Karlom Schwarzenbergom na Blízkom východe označil za „blší cirkus“, v ktorom je príliš veľa ľudí aj hlasov. „Ako Európa sa úplne zosmiešňujeme,“ povedal pre nemecký týždenník Die Welt.
Izraelskí vojaci aj včera pokračovali v leteckých a pozemných útokoch na pozície hnutia Hamas. A podobne ako uplynulých dvanásť dní aj včera pri útokoch zomierali civilisti. Od začiatku konfliktu zomrelo vyše 670 Palestínčanov, podľa palestínskych zdrojov aj OSN približne polovicu predstavujú civilisti. Izrael priznal stratu šiestich vojakov a štyroch Izraelčanov, ktorí zomreli pri raketovom útoku.
Humanitárny koridor
Diplomatickým úspechom je aspoň trojhodinové zastavenie útokov, ktorým Izrael umožnil dodávky humanitárnej pomoci do pásma. Jeden a pol milióna miestnych Palestínčanov čelí nedostatku energií, jedla aj liekov a najnovšie aj pitnej vody.
Humanitárne organizácie tvrdia, že tri hodiny im na distribuovanie pomoci nestačia. „Keď sa snažíte nasýtiť 750tisíc ľudí v Gaze, na to potrebujete stále prímerie,“ citovala britská televízia BBC tamojší úrad OSN.
Vôbec prvýkrát sa k vojne v Gaze vyjadril Barack Obama, ktorý sa o dvanásť dní stane oficiálne americkým prezidentom a mier na Blízkom východe sa stane popri finančnej kríze jeho najväčšou výzvou. Obama vyjadril znepokojenie nad civilnými stratami v Gaze aj Izraeli. Viac sa však ku vojne vyjadrovať nechcel, s odkazom, že prezidentom je stále George Bush.
Zatiaľ najväčšiu kritiku voči Izraelu vyvolal utorkový útok na školu v meste Džabalia, pri ktorom zomrelo vyše 40 ľudí. Hovorca úradu OSN Chris Gunness pre CNN povedal, že si sú na 99 percent istí, že v tom čase tam nijakí militanti neboli. Izraelská armáda tvrdí, že na mieste zomreli minimálne dvaja bojovníci Hamasu, ktorý v škole využíval stovky civilistov ako ľudské štíty proti izraelským útokom.
Podporuješ Hamas? Nie si civilista
Na území, ktoré spravujú teroristi, je ťažké definovať civilistu. Izrael takto obhajuje svoje útokyna civilné ciele.
TEL AVIV, BRATISLAVA. Skrvavené palestínske deti bez pochybností každý priráta k civilným obetiam konfliktu v Gaze. Rovnako ako medzi ne nikto nezaradí mužov, ktorí odpaľovali rakety namierené na Izrael. Čo však so štyridsiatkou policajných regrútov Hamasu, ktorí zomreli pri prvej vlne bombardovania Gazy?
S rastúcim počtom obetí izraelskej ofenzívy sa čoraz častejšie objavuje otázka, koho a čo možno považovať za oprávnený vojenský terč, píše britský spravodajský portál BBC.
Aktivisti kritizujú Izrael
Útoky na policajné stanice v Gaze, pri ktorých zahynulo aj 40 nováčikov pri prehliadke, považujú ľudskoprávne organizácie za sporné. Izraelská humanitárna organizácia B'Tselem upozornila prokuratúru, že policajti, ktorých zabili, boli cvičení na poskytovanie prvej pomoci a udržiavanie verejného poriadku. Izraelská armáda sa bráni tým, že podľa informácií tajných služieb odpaľovali rakety aj policajti.
Organizácia Human Rights Watch oponuje, že legálne mohol Izrael napadnúť policajtov v Gaze, len ak by sa skutočne zapojili do vojenských aktivít.
Medzinárodné právo založilo svoje pravidlá o minimalizovaní civilných strát na rozdiele medzi bojovníkmi a nebojovníkmi. Medzinárodný výbor Červeného kríža definuje bojovníka ako osobu priamo zapojenú do nepriateľských aktivít.
„Naša definícia je, že ktokoľvek je zapojený do terorizmu s Hamasom, je legitímnym cieľom,“ povedal pre BBC vojenský hovorca Benjamin Rutland.
Sporné civilné ciele
Na území, ktoré spravuje teroristická organizácia, ktorá v roku 2006 vyhrala aj parlamentné voľby, podľa izraelskej definície ťažko rozlíšiť civilný cieľ. Pod správu Hamasu totiž spadajú aj školy, nemocnice, kanalizácie či elektrárne v Gaze.
Izrael preto bombardoval aj budovu ministerstva vnútra v Gaze, pri ktorej zahynuli dvaja zdravotníci, či mešitu, v ktorej sa podľa izraelskej armády ukrývali zbrane.
Armáda poukazuje na to, že Hamas ostreľuje jeho územie bez ohľadu na to, aký cieľ zasiahne. Keďže väčšina Izraelčanov slúži v armáde, teroristi nerobia rozdiel medzi civilným a vojenským cieľom.
(čtk, toh)
Chávez poslal domov ambasádora z Izraela
Venezuelský prezident označil ofenzívu v Gazeza palestínsky holokausta vyhostil izraelského veľvyslanca z krajiny.
CARACAS, BRATISLAVA. Venezuelský socialistický líder Hugo Chávez neostal vo svojom proteste proti izraelskému útoku v Gaze len pri slovách. Po tom, ako nazval vojenskú operáciu židovského štátu v Gaze palestínskym holokaustom, nariadil vyhostenie ambasádora Šloma Cohena a časti personálu veľvyslanectva.
Šéf venezuelskej diplomacie médiám povedal, že Izrael svojou kampaňou „zjavne porušil medzinárodné právo“ a uchýlil sa k „štátnemu terorizmu“.
Venezuela je prvou krajinou, ktorá na protest proti násiliu v Gaze pristúpila na takýto diplomatický krok.
„Vyzývam obyvateľov Izraela, aby sa postavili proti svojej vláde,“ citoval portál BBC Huga Cháveza, ktorý dlhodobo kritizuje židovský štát.
Izrael včera oznámil, že prijme odvetné opatrenia a z Tel Avivu vyhostí venezuelského chargé d'affaires. Obe krajiny stiahli svojich diplomatov z ambasád aj v roku 2006 pre vojnu v Libanone.
Chávez žiada potrestanie Izraela za útoky, ktoré si vyžiadali vyše 600 obetí. „Izraelský prezident by mal byť postavený pred Medzinárodný trestný tribunál spolu s prezidentom Spojených štátov,“ citovala Cháveza agentúra Reuters.
(toh)
Európski židia čelia útokom
Vojna v pásme Gazy vyvolala nárast antisemitských útokov.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Päťnásťročná študentka parížskej školy Leona Bluma išla v pondelok po vyučovaní domov, keď ju zastavila skupina rovesníkov zo školy. Zhodili ju na zem, poudierali a dodali, že to má za izraelské útoky na Palestínčanov.
Troch útočníkov medzi 13 a 15 rokmi včera podľa britského denníka Times zatkli s podozrením na násilie a zjavný antisemitizmus. Jeho prejavy sú v Európe, odkedy sa začala vojna v pásme Gazy, čoraz častejšie.
Kým útočníkov na židovskú školáčku polícia odhalila, prípad podpálenej synagógy v Toulouse na juhu Francúzska ostáva otvorený.
Útokov na židovské objekty zaznamenali po celom Francúzsku viac. Krajina, kde žije päť miliónov moslimov a 700tisíc židov, je podľa Times obzvlášť náchylná na antisemitizmus.
Molotovov kokteil v pondelok hodili aj na synagógu v belgickej metropole Brusel, útočníci podpálili podľa agentúry AP budovu židovskej kongregácie vo švédskom mestečku Helsinborg.
Na izraelskom veľvyslanectve v Štokholme sa objavil nápis „vrahovia“. Podobné heslá nasprejovali na verejné budovy vo viacerých európskych mestách.
Viac ako dvadsať antisemitských útokov zaznamenali podľa denníka Daily Telegraph za posledný týždeň vo Veľkej Británii. Niekoľko demonštrácií proti vojne v Gaze sa skončilo antisemitským vyvolávaním či transparentmi.
Bilancia ofenzívy
Pri izraelskej operácii v Gaze zomrelo už najmenej 680 ľudí, tretinu z toho údajne tvoria deti. Len pri útoku na budovu školy OSN zomrelo asi 40 ľudí.
Izraelská armáda zasiahla v posledných dňoch asi 40 cieľov, najmä bunkre a odpaľovacie zariadenia hnutia Hamas.
 |
 |
