Agentúra OSN, ktorá sa stará o palestínskych utečencov (UNRWA), včera pozastavila svoju činnosť v pásme Gazy. Rozhodla sa tak po incidente pri hraničnom priechode Erez, kde izraelskí vojaci ostreľovali jej nákladné auto.
Vozidlo so zástavou a symbolmi OSN prevážalo humanitárnu pomoc počas trojhodinového prímeria. Vojaci zastrelili vodiča, neskôr podľa agentúry DPA v nemocnici zomrel aj druhý člen posádky nákladného auta. Muži neboli zamestnancami agentúry, ale firmy, ktorú si OSN najalo.
„UNRWA sa rozhodla zastaviť činnosť v pásme Gazy pre rastúce nepriateľské akcie proti jej pracovníkom a zariadeniam,“ povedal podľa Reuters hovorca agentúry OSN. Izrael incident vyšetruje. Po utorkovom útoku na dve školy OSN ide o ďalší incident so svetovou organizáciou.
Druhý front?
Izrael sa včera prvýkrát počas bojov v Gaze musel brániť útokom z Libanonu. Na severné mesto Naharíja odtiaľ dopadli tri rakety Kaťuša. Zranili niekoľko obyvateľov domova dôchodcov, ktorý zasiahli.
Keď pred takmer dvomi týždňami Izrael začal s leteckými útokmi na Hamas v pásme Gazy, počítal s možnosťou, že bude musieť otvoriť aj druhý front - na severe krajiny s libanonským hnutím Hizballáh.
Včerajší útok, ku ktorému sa zatiaľ nikto neprihlásil, nepovažuje za začiatok ďalšej vojenskej operácie. Libanonská vláda si neželá konfrontáciu so židovským štátom a útok už odsúdila.
Viacerí analytici si myslia, že za útokom je niektorá z palestínskych skupín, ktoré operujú v utečeneckých táboroch v Libanone.
Zdôrazňujú však, že tieto skupiny zväčša konajú len so súhlasom Hizballáhu. Izraelčania si však nemyslia, že Hizballáh by chcel ísť do otvoreného konfliktu so židovským štátom, skôr chce vyjadriť solidaritu s Palestínčanmi.
Podobný názor majú aj libanonské zdroje. Izrael viedol pred dva a pol rokmi s Hizballáhom vojnu. Začala sa, keď izraelskú armádu zamestnávala operácia v pásme Gazy.
Stále je dosť tunelov
Izrael sa však stále sústreďuje na operácie v pásme Gazy. Armáda plní zadanie kabinetu, ktorý rozhodol o pokračovaní vojenskej operácie, keďže vojakom sa ešte nepodarilo splniť jej cieľ. Tým je zastavenie raketových útokov na Izrael. Hamas je totiž ešte stále schopný Izrael ostreľovať.
Vláda však pod medzinárodným tlakom vedie aj rokovania o prímerí. Do Egypta včera dorazila izraelská delegácia.
Káhira už v minulosti dosiahla prímerie medzi Hamasom a Izraelom. S relatívne dobrými výsledkami trvalo pol roka a predchádzalo súčasnej kríze. Skončilo sa potom, čo ho Hamas odmietol predĺžiť a zintenzívnil ostreľovanie Izraela.
Hoci obe strany prímerie neodmietajú, nevedia sa zhodnúť na jeho podmienkach. Izrael vyčkáva, lebo podľa armádnych hlásení je ešte v Gaze veľa tunelov na pašovanie a miest na odpaľovanie rakiet.
Nie sme vrahovia, hovoria v Izraeli
Izraelčania sú nahnevanína svet, na Hamas, ale aj sami na seba.
TEL AVIV. Operácie v pásme Gazy vyzerajú čoraz desivejšie a Izraelčania to dobre vedia. Napriek tomu mnohí vzdorujú medzinárodnej kritike a uspokojujú sa tým, že robia špinavú prácu pre celý svet.
Hnev ako terapia
„Ak Hamas toto kolo vyhrá, znamená to, že rakety môžu začať padať aj na deti v Európe,“ hovorí 28-ročná mama troch malých detí Tali. Túto vetu si prečítala kdesi v novinách alebo ju počula v nekončiacom televíznom vysielaní o vojne v Gaze. A opakuje ju stále dokola.
Pre Tali je to istý druh terapie. Jej muž dostal povolávací rozkaz a už sa kdesi, odkiaľ môže telefonovať len raz za deň, pripravuje na vstup do Gazy. Nepôjde tam po prvý raz a celá jeho rodina vie, čo to znamená. Oči nalepené na televízore, uši na rádiu a srdce kdesi v nohaviciach.
„A k tomu vám ešte bude nejaký dobre zaplatený európsky reportérik v saku podľa najnovšej módy vtĺkať do hlavy, že váš muž je sprostý vrah detí a starčekov a Izraelčania sa odtrhli z reťaze,“ sarkasticky poznamenáva Tali. Inak spolu s manželom volička ultraľavicovej strany Merec a kedysi pomerne známa mierová aktivistka.
Izrael bojuje sám so sebou
Už aj medzi ľavicovými aktivistami sa nájdu takí, čo majú pocit, že situácia s Hamasom bola neudržateľná. Neudržateľný je podľa nich však aj izraelský štýl nakladania s teroristami v pásme Gazy. Títo ľudia tvrdia, že Izrael prichádza o dušu, morálku a pomaly sa začína vyrovnávať Hamasu.
„Takýchto ľudí by som pripravil o občianstvo,“ vykrikoval včera v jednej z telavivských kaviarní starší pán. Izraelčania totiž zväčša nemilujú, keď ich podrážajú vlastní. Vraj je to tak, ako sa často tvrdí: najväčšími nepriateľmi židov sú sami židia. Tí sa medzi sebou žerú najviac.
Ale vedia si aj pomáhať. V centre krajiny, ktoré je nateraz azda najbezpečnejšie, robia ľudia zbierky pre rodiny v ostreľovaných oblastiach, ponúkajú sa, že aspoň na víkend zoberú ich deti, aby si trochu vyvetrali hlavy, či chodia darovať krv. Finančná kríza postihla aj veľké nadácie a milionári sú skúpejší, a tak všetko zostáva na ľuďoch.
„Vydržali sme už aj horšie situácie, vydržíme aj toto. Len keby nás stále vo svete nezhadzovali,“ vzdychala včera na tržnici neďaleko Tel Avivu babka, čo tam predávala reďkovky.
Jana Shemesh
Západný breh mlčí
Palestínčania na západnom brehu sa majú lepšie, o vojne v Gaze si myslia svoje.
TEL AVIV. Palestínčanov na západnom brehu síce trápi, že Izrael drví ich bratov v pásme Gazy, ale veľa proti tomu nerobia. Na protestné zhromaždenia prišlo pár stoviek ľudí a výzvy na začiatok tretej intifády obyvateľov príliš nevzrušujú. Skrátka, pásmo Gazy a západný breh sú dva rôzne svety.
Palestínčanmi obývané regióny už roky nie sú spojené, mnohí mladí ľudia z pásma Gazy neboli na západnom brehu a naopak. O Palestínčanoch z Gazy hovoria, že sú menej vzdelaní, chudobnejší, nábožnejší a žijú v primitívnych podmienkach.
Rozdelenie palestínskeho územia vyvrcholilo pred dvoma rokmi, keď pásmo Gazy ovládol Hamas a na západný breh sa stiahol jeho konkurent - hnutie Fatah. Stúpencov Hamasu na západnom brehu začali prenasledovať, konfiškovali zástavy hnutia, naháňali chlapov, čo si nechali narásť bradu. Aj preto sa veľa ľudí neodváži verejne ukázať sympatie.
Reportér denníka Jeruzalem Post, ktorý žije v Ramalláhu, tvrdí, že na západnom brehu ľudia nechcú násilnosti ako v Gaze. „Majú pocit, že židia sú v Gaze načisto besní a nezdá sa im, že je vhodný čas sa do nich púšťať.“
Podľa analytikov súvisí neochota vyjadrovať solidaritu s Gazou aj s relatívnou prosperitou regiónu. Svet posledné dva roky výrazne dotoval palestínsku samosprávu na západnom brehu, ktorú vníma ako alternatívu k Hamasu. Ľuďom sa začalo dariť, a keď vidia biedu v Gaze, nechcú riskovať.
(mik)
Pápežov poradca nahneval židov
RÍM, BRATISLAVA. Konflikt v Gaze priniesol napätie aj do vzťahu medzi Izraelom a Vatikánom. Židovský štát ostro odsúdil slová pápežovho poradcu Renata Martina. Kardinál, ktorý vedie úrad pre spravodlivosť a mier, pre portál Il Sussidiario povedal, že podmienky v pásme Gazy „čoraz viac pripomínajú veľký koncentračný tábor“.
„Slovník propagandy Hamasu, ktorý prichádza od člena kolégia kardinálov, je zarážajúcim a smutným fenoménom,“ citoval Jigala Palmora, hovorcu šéfa izraelskej diplomacie, Reuters. Benedikt XVI. Izrael otvorene nekritizoval, včera vyzval na zastavenie násilností na oboch stranách. Pápež by mal v máji navštíviť Jordánsko, Izrael a západný breh.
(toh)
Po 13. dni vojny
Pri izraelskej ofenzíve v pásme Gazy už zahynulo najmenej 715 Palestínčanov, podľa OSN mnohí z nich boli civilisti.
Na izraelskej strane zomrelo 11 ľudí, z toho sedem vojakov pri bojoch v Gaze, štyri osoby prišli o život pri ostreľovaní. Medzi obeťami sú traja civilisti.
Autor: Z Tel Avivu od našej dopisovateľky Jany Shemesh
