BRATISLAVA. K priehradke v jednej zo slovenských bánk prišiel človek s hotovosťou tri milióny korún. Pracovníčke banky povedal, že ich nechce vložiť na účet, ale len zameniť. Po tom, čo zistil, že aj to by banka musela hlásiť polícii, radšej odišiel. Nechcel, aby jeho peniaze preverovala polícia. Aj takú príhodu zažili pracovníci bánk v posledných dňoch.
V súvislosti s eurom dostali policajti oveľa viac hlásení o nezvyčajných operáciách ako v normálnom období. Potvrdila to finančná polícia aj banky. Ľudia totiž vkladali na účty hotovosť, akú nikdy predtým.
Čo je podozrivá operácia?
Banky majú povinnosť hlásiť nezvyčajné operácie zo zákona. U niekoho môže byť takou operáciou vloženie tristotisíc korún, u iného tristo miliónov. Závisí od toho, o koho ide. Ak je to človek, ktorý bežne dostával len malý plat, je väčšia suma na jeho účte podozrením. Ak je to podnikateľ narábajúci s veľkým obratom, je to bežné. Banky samy vyhodnocujú, čo je nezvyčajné. Majú na to špeciálne oddelenia.
Klienti vkladali do Slovenskej sporiteľne na konci roka 2008 denne toľko peňazí, koľko vkladajú bežne za celý mesiac.
„Prinášali rôzne sumy, od pár korún až do niekoľko miliónov,“ povedal hovorca banky Štefan Frimmer. Priemerne vložili za december každý pracovný deň spolu miliardu korún.
Počet otvorených účtov vrátane vkladných knižiek stúpol v Tatrabanke v decembri o 164 percent. Podľa hovorcu Borisa Gandela otvárali nové účty ešte aj na Silvestra. Celkovo prišlo do banky o osem miliárd korún viac oproti decembru minulého roka.
Boli aj prípady ľudí, ktorí si peniaze prišli len zameniť a zase si ich zobrali späť. Najvyššia jednorazová hotovosť predstavovala 37 miliónov korún.
Polícia veľa nezmôže
Viaceré médiá aj v susedných krajinách hovorili o prechode na euro ako o ideálnom spôsobe ako vyprať istú časť špinavých peňazí, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti, napríklad z korupcie. Do bánk chodili pre euro najmä dôchodcovia, ktorí si vkladali na účty vyššie hotovosti – celoživotné úspory. Môžu aj patriť medzi „podozrivých“.
Stačí, aby si zločinec našiel svojho „celoživotného sporiteľa“ a môže istú sumu peňazí vyprať. Riaditeľ finančnej polície hovorí, že ide o neoverenú hypotézu, ktorá sa im zatiaľ v praxi nepotvrdila. „Je úplne mylné sa domnievať, že vložením peňazí v hotovosti do banky dôjde ich zmenou na inú menu k prepraniu. Prepranie je oveľa zložitejší proces,“ myslí si riaditeľ, ktorý nechcel byť menovaný. K praniu peňazí dochádza podľa neho viacerými prevodmi tak, aby sa pôvod peňazí zmenil na nový čistý.
Ak spravodajská jednotka finančnej polície dostane hlásenie z banky, robí základnú prehliadku pomocou rôznych databáz – katastra, registra áut a podobne. V nich môže napríklad zistiť, že zvýšená suma na účte pochádza z dedenia alebo z predaja nehnuteľnosti. Robí to tak, aby o tom dotyčný človek nevedel.
Nový zákon by privítali
Ak polícia zistí, že dotyčný nemá peniaze odkiaľ mať a nemá informácie o konkrétnom trestnom čine, veľa nezmôže. Ideálne by podľa polície bolo, keby dôkazné bremeno nebolo na štátnom orgáne. To by zabezpečil zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Počet hlásení o nezvyčajnej operácii stúpa pravidelne každý rok, aj preto chce finančná polícia posilniť svoje stavy.
Nezvyčajné operácie
V roku 2007 dostala finančná polícia od bánk 1943 hlásení, v roku 2008 to bolo 2265 hlásení.
Spolu banky nahlásili v minulom roku operácie za štyri a pol miliardy korún.
Klienti vložili do slovenských bánk ku koncu roku spolu 50 miliárd korún.
Do VÚB banky priniesol klient dva milióny korún v škatuli od topánok.
