BRUSEL, BRATISLAVA. Európska únia považuje obnovenie nedávno odstavenej jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice za porušenie prístupovej zmluvy, o prípadných dôsledkoch ešte hovoriť nechce. „Zatiaľ sme nedostali oficiálnu žiadosť slovenskej vlády o obnovenie prevádzky Jaslovských Bohuníc. V tejto chvíli nebudem špekulovať o dôsledkoch, ale isté je, že by došlo k porušeniu prístupovej zmluvy,“ povedal hovorca eurokomisára pre energetiku Ferran Tarradellas Espuny.
Česká republika, ktorá teraz únii predsedá, pripomína záväzok členských krajín dodržiavať európske právo. „České predsedníctvo sa snažilo vyjednať politickú dohodu v spore medzi Ruskom a Ukrajinou, nabádalo obe strany, aby rešpektovali medzinárodné záväzky a zmluvy a to isté očakáva aj od členských krajín EÚ,“ povedal hovorca predsedníctva Jiří František Potužník.
Prví
Prístupovú zmluvu doteraz žiadna krajina neporušila. Ak by to urobilo Slovensko, mohla by ho Európska komisia, prípadne iný členský štát zažalovať na Európsky súdny dvor. V prístupovej zmluve sa Slovensko zaviazalo odstaviť prvý blok Jaslovských Bohuníc do roku 2006 a druhý blok do konca roku 2008, čo sme pred niekoľkými dňami urobili. Brusel nám za to do roku 2006 poskytol 190 miliónov eur, do roku 2013 máme sľúbených ďalších takmer 400 miliónov eur. V prípade porušenia zmluvy by Brusel mohol žiadať vrátenie tejto pomoci.
V prístupovej zmluve je článok 36 o tzv. ochrannej klauzule. Staré i nové členské krajiny ju mohli využiť tri roky po vstupe v prípade, že by nastala výnimočná situácia, s ktorou obe strany pred vstupom nerátali. Na článok 36 sa odvolávali Bulhari, ktorí sú rovnako ako Slovensko stopercentne závislí od ruského plynu a členmi únie sú druhý rok. To už sa netýka Slovenska, ktoré je členom od roku 2004.
Skúšajú aj iní
Opätovne spustiť svoju jadrovú elektráreň Ignalina sa pokúšala aj Litva, ktorá v lete usporiadala referendum. Ľudové hlasovanie, ktoré malo vytvoriť tlak na Brusel, však bolo pre malú účasť voličov neplatné. Brusel Litve opakoval, že obnovenie Ignaliny by znamenalo porušenie prístupovej zmluvy. Tú môže krajina zmeniť iba po súhlase všetkých členských krajín únie, minimálne v prípade Rakúska ako striktného odporcu atómovej elektrárne, je to však nepravdepodobné.
Neoficiálne sa v Bruseli hovorí o populistickom geste slovenského premiéra. Zdroje, ktoré si neželali byť menované, tvrdia, že Robert Fico nevyužil všetky možnosti rokovať s part〜nermi. Únia navyše očakáva spustenie ruského plynu skôr, než by sa spustila prevádzka Bohuníc, aj preto nie je presvedčená, že Slovensko sa oprávnene odvoláva na núdzovú situáciu.
Rakúsko už protestuje
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Rakúsko zareagovalo na rozhodnutie slovenskej vlády bezprostredne po skončení sobotňajšej večernej tlačovej besedy premiéra Roberta Fica. Všetky tlačové správy písali o „konfrontačnom kurze“ Slovenska voči Európskej únii.
Obnovenie prevádzky Bohuníc vníma Rakúsko ako jasné porušenie prístupovej zmluvy s EÚ a pripomína, že ich odstavenie bolo hlavnou podmienkou Rakúska pri súhlase so vstupom Bratislavy do únie v roku 2004.
„Znovuspustenie nebezpečného reaktora Bohuníc nemôžeme akceptovať,“ povedal pre rakúske médiá rakúsky minister životného prostredia Nikolaus Berlakovich. Podľa neho sa zmluvy musia dodržiavať. „Odpojenie Bohuníc bolo pre nás veľmi podstatnou podmienkou vstupu (Slovenska) a nemôže byť teraz jednoducho porušená.“
Šéfka opozičnej strany Zelených Eva Glawischnigová rozhodnutie Slovenska ostro kritizovala. „Reaktor patrí k trom najnebezpečnejším jadrovým elektrárňam v Európe. Jeho obnovenie znamená veľké nebezpečenstvo pre ľudí nielen v susednom Rakúsku,“ povedala Glawischnigová.
Ozvala sa aj rakúska organizácia Greenpeace, ktorá vyzvala kancelára Faymanna a ministra zahraničných vecí Spindleggera, aby iniciovali začatie procesu za porušenie prístupovej zmluvy a protestovali u slovenského veľvyslanca vo Viedni.
Rakúsko je striktným odporcom atómovej energie. Vlastnú atómovú elektráreň Zwentendorf nikdy nespustilo. O jej uzatvorení rozhodli Rakúšania v referende v roku 1978, v tom istom roku sa zákaz používania atómovej energie schválil zákonom. Od roku 1999 má krajina zákaz využívania atómovej energie zakotvený v ústave a tvrdo bojuje proti prevádzkovaniu atómových elektrární v susedných krajinách. Odstavením zastaraných elektrární podmieňovala vstup viacerých postkomunistických krajín do Európskej únie.
Miriam Zsilleová
