BRATISLAVA. Ani nie pred pol rokom si z pracovných ponúk mohol zamestnávateľa vyberať uchádzač. Dnes je to naopak.
„Počty uchádzačov na profesia.sk sú dnes najvyššie od jej spustenie pred takmer dvanástimi rokmi, no koncoročný počet zverejnených voľných miest klesol medziročne na 82 percent," povedal riaditeľ najväčšieho slovenského internetového portálu s personálnou inzerciou Dalibor Jakuš.
Počet ponúkaných pracovných miest na profesia.sk poklesol najvýraznejšie v segmentoch ľudských zdrojov, marketingu, v doprave a špedícií, v stavebníctve, strojárstve a telekomunikáciách.
„Marketing a reklama spolu s oblasťou ľudských zdrojov sú prvé oblasti, kde spoločnosti začínajú šetriť," vysvetľuje Jakuš.
Očakáva aj zvýšený tlak na zamestnancov na obchodných pozíciách.
V celoslovenskom prieskume platov, ktorý prevádzkuje Profesia, je jednou zo sledovaných položiek na výpočet výšky platu suma, ktorú uchádzač vypĺňajúci online dotazník na internete uvedie ako očakávanú výšku platu pri hľadaní si miesta vo svojej profesii.
Jakuš hovorí, že uchádzači v priebehu troch mesiacov zreálnili svoje očakávania. „Zmena správania je jeden z najvýraznejších trendov, ktorý je už v súčasnosti pozorovateľný," povedal. „Jednoznačne sa dá očakávať aj pokles fluktuácie na základe rozhodnutia zamestnanca."
Ako poklesla ponuka práce na Profesii medziročne:
doprava a špedícia: na 76 percent
stavebníctvo: na 71 percent
strojárstvo: na 70 percent
telekomunikácie: na 61 percent
marketing: na 59 percent
ľudské zdroje: na 49 percent
služby: na 33 percent
Zdroj: profesia.sk
Najohrozenejší je východ a stavební robotníci
BRATISLAVA. Nové rady nezamestnaných, zvyšovanie chudoby nebudú na Slovensku realitou ani v prvom roku po finančnej kríze, hoci nezamestnanosť tento rok mierne stúpne, mala by sa dostať približne na úroveň spred dvoch rokov.
Analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák hovorí, že počet zamestnaných ľudí by mal dokonca stúpnuť, ale silný populačný ročník a predlžovanie veku odchodu do dôchodku spôsobia napokon desaťpercentnú nezamestnanosť.
Najdrahší na stavbe sú ľudia
Ak sa pokojný vývoj pracovného trhu rozmení na drobné, výraznejšie problémy možno čakať u ľudí, ktorí robia pre automobilky a u stavbárov.
„Neviem odpovedať, na akých číslach by malo dôjsť k prepúšťaniu," povedal prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský.
Prepúšťanie očakáva najmä na najnižších pozíciách, u výkonných pracovníkov - robotníkov a strednom manažmente. „Kríza bude trvať určitý čas, ale potom budú ľudia a štruktúry opäť potrební," povedal Majerský.
Myslí si preto, že prepustiť ľudí a potom ich opäť prijať, asi nebude veľmi efektívne.
„Malé a stredné podniky sú operatívnejšie pri riešení krízových problémov ako veľké firmy, ktoré potrebujú vyrábať, aby udržali fixnú nákladovosť, ktorú majú," myslí si Majerský.
Elektrotechnike udržať výrobu pomáha modernosť
Za krízou menej ohrozený považuje analytička Poštovej banky Eva Sárazová elektronický priemysel vyrábajúci najmä spotrebnú elektroniku.
„Podľa posledných novembrových čísel sa podarilo zvýšiť produkciu na medziročnej báze iba v papierenskom a elektrotechnickom priemysle a predpokladáme, že trend vývoja produkcie budú do veľkej miery kopírovať aj tržby v priemysle, čo zrejme ovplyvní aj ďalší vývoj zamestnanosti či miezd," povedala analytička Poštovej banky Eva Sárazová. Podľa globálneho prieskumu spoločnosti Hay Group v 91 krajinách stavy zamestnancov plánuje znižovať 15 percent spoločností.
Analytička spoločnosti Jana Rudyová hovorí, že na Slovensku nie je pravdepodobné, že prepúšťanie dosiahne masové rozmery.
V odvetviach, ktoré sa zaoberajú výrobou, je v časoch krízy zaujímavé, či vyrábajú pokrokové produkty s použitím najmodernejších technológií, pričom na Slovensku sa v ostatných rokoch zhromaždili už aj výrobcovia, ktorí pracujú s takýmito technológiami, vysvetľuje Rudyová.
Na východe pocítia krízu silnejšie
Sárazová hovorí, že miera ohrozenia na pracovnom trhu vyplývajúca z krízy sa stupňuje od západu na východ.
Smerom na východ totiž rastie miera nezamestnanosti, no na druhej strane klesá počet doteraz voľných pracovných miest, ktoré by mohli zamestnať práve tých, ktorí pod vplyvom krízy prichádzajú o prácu.
Kým v bratislavskom regióne s evidovanou mierou nezamestnanosti na úrovni niečo nad dve percentá je voľných pracovných miest ešte viac ako tritisíc, v košickom regióne s nezamestnanosťou na úrovni takmer trinásť percent bolo týchto voľných miest v decembri len niečo vyše štyroch stoviek.
