BRATISLAVA. Pod názvom 3000 rokov knižnej kultúry možno spoznať faksimile vzácnych originálov piatich kultúr európskej, byzantskej, orientálnej, židovskej a stredoamerickej.
"Sú to prísne limitované dokonalé kópie dávneho umenia, ktoré vlastnili králi a iní vládcovia," uviedol Ján Kočišek z rakúskeho vydavateľstva Akademische Druck- und Verlagsanstalt v Grazi, ktoré expozíciu pripravilo.
Najstarší exponát je Papyrus Ani napísaný okolo roku 1300 pred Kristom pre vysoko postaveného úradníka chrámovej administratívy Aniho. Kniha obsahuje súpis magických nariadení, ktoré mali pomôcť zomrelému k precitnutiu a ochrániť ho pred všetkými nástrahami. Patrí medzi najvýznamnejšie egyptské knihy mŕtvych. Józuov zvitok uchovávaný vo vatikánskej knižnici zasa patrí medzi najzachovalejšie rukopisy z prostredia cisárskej dvornej školy v Byzancii. Bol vyhotovený v 10. storočí štýlom maľby grisaille.
Vergilius Vaticanus je najzachovalejšia kniha ilustrovaná v grécko-rímskej tradícii a predstavuje jeden z najstarších zdrojov Vergíliovej veľkej epickej poémy Aeneis. Tento rukopis vytvorili v Ríme okolo roku 400. Návštevník výstavy môže listovať aj v najslávnejšej farmakologickej príručke všetkých čias Dioskurides Neapolitanus. Vyobrazené rastliny s popisom napísal grécky chirurg Pedanius Dioskurides v 1. storočí. Zlatý šperk byzantského umenia Lekcionár zo Sankt Peterburgu je tajomný rukopis s pohnutou históriou a pamätá temné časy križiackych výprav a ottomanských výbojov. Obrázky v nej sú zdobené zlatom. Drahú výzdobu má aj Hainricov sakramentár z 13. storočia, ktorý predstavuje románske knižné umenie.
Zlatom a striebrom je písaný i karolínsky dokument Rotulus z Lorschu z 9 storočia. Z karolínskej doby je tiež kráľovský rukopis Zlatý žaltár Karola Veľkého a patrí medzi poklady iluminácie, ktoré vznikli pred korunovaním Karola Veľkého za cisára. Drogov sakramentár (okolo roku 850) patrí medzi najdokonalejšie karolínske rukopisy a jeho originál uchováva Národná knižnica v Paríži. V rovnakom období vznikla kniha 28 obrazových básní z karolínskeho dvora Hrabanus Maurus Liber de laudibus sanctae crucis. Utrechtský žaltár obsahuje 166 miniatúr z karolínskej školy, v ktorom všetkých 150 žalmov je ilustrovaných perokresbou cez celú šírku strany.
Kým veľkolepú prvú Bibliu v nemčine - Bibliu Václava IV. (1389-1400) a mnohé prevažne ilustrované knihy možno prehliadať listovaním, Kódex Ečmiadzin z konca 10. storočia je vystavený na obdiv vo vitríne. "Nazýva sa kráľovná Biblií a je uložená v slonovine," zdôvodnil Kočišek. Podľa neho táto výstava je prvá mimo nemecky hovoriacich krajín. Možno ju navštíviť v pracovných dňoch medzi 14. a 18. hodinou do 29. januára.
