BRATISLAVA. Vlani v apríli novela antidiskriminačného zákona zadefinovala sexuálne obťažovanie ako „verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie".
Za 11 mesiacov sa na Slovenské Národné stredisko pre ľudské práva obrátilo asi 50 ľudí, z toho traja muži. Najviac prípadov bolo zo zamestnania alebo z obdobia, keď sa ženy uchádzali o zamestnanie.
Právnička Strediska pre ľudské práva Daniela Gemerská hovorí, že zákon presne neurčuje, kde je hranica medzi priateľským doberaním na sexuálnu tému, a čo už je správanie, ktoré obťažuje a uráža. „Hranicu si určuje každý sám, podľa vlastného vnímania a citlivosti na túto tému, zákon definuje len právne rámce," povedala.
Za verbálne sexuálne obťažovanie môže byť považovaná aj narážka typu, ako by nám spolu mohlo byť dobre, akú dnes máte priesvitnú blúzku.
„V prípade, že si takéto správanie niekto neželá, má to oznámiť. Momentom, keď dá jasne najavo, aké správanie je už nevyhovujúce, urážajúce, no to naďalej pokračuje, stáva sa sexuálnym obťažovaním," hovorí Gemerská.
„Klientky obťažované v minulosti, ale aj aktuálne, označili odmietnuté sexuálne narážky a ponuky ako spúšťací mechanizmus na začatie šikanovania na pracovisku," povedala Gemerská. Mnohé prípady sa skončili odchodom ženy zo zamestnania. Väčšina však ani neoslovila zamestnávateľa so sťažnosťou či žiadosťou riešiť situáciu.
Muži sa boja vopred
Keď sa na stredisko obrátili muži, obávali sa krivého obvinenia a chceli vedieť, čo by bolo, ak by žena zneužila zákon a obťažovanie by si vymyslela.
„Ak niekto podáva a poukazuje na nepravdivé údaje, tak to je ohováranie, a to je už trestný čin. Človek má právo proti nemu podať žalobu a brániť sa proti nemu na súde," povedala Gemerská.
Nejde o trestný čin
Z právneho hľadiska sexuálne obťažovanie na Slovensku je protizákonné konanie, ktoré môže byť klasifikované ako priestupok.
Ak sa deje, v prvom rade je potrebné požiadať primerané zadosťučinenie. Ak sa človek nechce uspokojiť s ospravedlnením či prísľubom, že sa to viac nestane a cíti sa spoločensky ponížený alebo ponížená, môže sa obrátiť na súd a žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy za narušenie dôstojnosti.
Sumu si dotknutá osoba navrhne sama, podľa toho, ako vníma spôsobenú ujmu.
„Ak k získaniu navrhovanej satisfakcie nedôjde v mimosúdnom konaní, výšku sumy náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť a všetky okolnosti prípadu," vysvetľuje právnička. Pri sexuálnom obťažovaní neexistuje premlčacia lehota.
Ak sa má však prípadom zaoberať súd, musia existovať dôkazy či svedkovia, ktorí dokážu, že sa skutok stal.
Pravidlá firiem sú účinné
Gemerská hovorí, že mnohí zamestnávatelia sa poučili a vedia, že vytvárať vhodné pracovné prostredie pre zamestnancov je ich úlohou. „Preto si dali do pracovných poriadkov ustanovenia o tom, že diskriminácia a sexuálne obťažovanie je zakázané, kto prijíma a vybavuje sťažnosti, aj to, aké pracovnoprávne postihy môžu hroziť."
Keď zamestnanci vidia, že zamestnávateľ má vôľu stanoviť podmienky, podľa Gemerskej už tým zastaví alebo zbrzdí obťažujúce konanie.
Prípady sexuálneho obťažovania, ktoré sa za necelý rok stali a ktoré chceli ženy riešiť, boli častejšie z regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti.
Ženy s vyšším vzdelaním, ktoré nemajú problém uplatniť sa, sú emancipovanejšie a vedia sa postaviť k narážkam či obťažovaniu razantnejšie.
Pracovný pár nemá súkromie
Partneri môžu robiť spolu, ale nesmú si šéfovať.
BRATISLAVA. „Sú určené pravidlá, manželia a partneri v spoločnej domácnosti nemôžu byť vo vzájomnom vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, alebo si podliehať pokladničnou a účtovnou kontrolou," povedala Zuzana Ďuďáková z UniCredit Bank. „Bez obmedzení zamestnávame partnerské či manželské páry," povedala hovorkyňa Aholdu Lenka Juríková.
Psychologička Tanja Malachová hovorí, že dôležité je vzťah neskrývať. „Mnohým ľuďom nevyhovuje, že nevedia oddeliť súkromie a prácu, a pri vzťahu na pracovisku je to ešte väčší problém." Ak sa dajú dokopy kolegovia, spôsobiť problémy môže adaptácia na nové podmienky.
Ak im neprekáža prelínanie súkromia s pracovným životom a ich práca si nevyžaduje špeciálnu spoluprácu, tak vzťah na pracovisku nevidí ako problém. Musia si stanoviť pravidlá, čo z práce budú riešiť doma a čo nie.
Komplikovanejšie sú vzťahy podriadeného a nadriadeného v pracovnej hierarchii. „Keďže medzi nimi fungujú emócie, pracovné úlohy môžu brať osobne," povedala Malachová.
V súkromí môže byť na druhej strane narušená partnerská rovnocennosť, vychádzajúca pritom z postavenia v zamestnaní. Pri hádkach môžu používať argument: „Nie sme v práci, nemôžeš mi hovoriť, čo mám robiť." Alebo „Ja som viacej, zarábam viacej".
(mgl)
