pätnásť minút a hneď som išiel trénovať na ľad. Čakalo ma číslo 31, moju klasickú dvadsaťpäťku má skúsený obranca Ivan Droppa. S trénermi sme sa ešte na tému zápasu s Fínskom veľmo nerozprávali, ale aj som vždy veľmo pripravený nastúpiť. V kolektíve ma privítala super pohoda. Po dvoch jasných víťazstvách je každý spokojný, vonku pekné počasie. Veľmo dobre viem, čo som sľúbil po vlaňajšom prehratom finále v Petrohrade. Že raz našim ľuďom doma vychytám titul majstra sveta. Len neviem, či už v Nemecku. Na zlato tu má šancu sedem mužstiev, medzi nimi však aj Slovensko.
Či ma nemrzí, že kým som sa táral po Amerike, mi ušiel titul majstra Slovenska v rodnom Zvolene? Hm, keď ja pochybujem či by som vôbec v tomto mužstve ako Zvolenčan chytal. Veľmo málo už ostalo mojich bývalých zvolenských spoluhráčov - Rajčák, Pohorelec, Konder, Mahdalík.
V Milwauke, farme Nashvillu, sa so mnou tréner Dave Alison veľmo dobre rozlúčil. Poďakoval mi za sezónu, v ktorej som mal slabší začiatok, no dobré pokračovanie, a zaželal mi veľmo šťastia. Z klubu Nashville je nás tu na MS v Nemecku dokopy šesť. Z Milwaukee mal prísť do ruského tímu aj Archipov, ale ten mal problém s vízami.“ (ju)
