Naposledy sa podozrenie z okrádania európskych daňových poplatníkov potvrdilo v Španielsku. Európska komisia vtedy vyjadrila vážne znepokojenie v prípade financovania projektov Európskeho sociálneho fondu (ESF). Táto inštitúcia je kľúčovým nástrojom financovania nových pracovných miest v únii. Španielske riaditeľstvo ESF muselo Bruselu vysvetľovať tri prípady podozrenia zo sprenevery. Išlo o vzdelávanie nezamestnaných v Katalánsku, Madride a v Galícii. Prvé podozrenie zo sprenevery sa objavilo v roku 1996. Peniaze Španieli nevyužili náležitým spôsobom a vláda musela Bruselu vracať päť miliárd pesiet (takmer miliardu korún). Politický škandál sa však z prípadu nevykľul.
Vykrádanie európskej kasy pokračovalo aj o štyri roky neskôr. Peniaze, pôvodne určené na zlepšenie vzdelávania nezamestnaných v Katalánsku, nevyužili potrebným spôsobom. Podobne si počínali aj nadácie, ktoré sa zaoberali vzdelávaním väzňov. Vznikol politický škandál a Európska komisia zablokovala 10 miliárd pesiet. Až po intenzívnych rokovaniach, sprevádzaných vyšetrovaním, uvoľnil Brusel ďalšie peniaze.
Zodpovednosť za aféru padla na regionálne samosprávy, ktoré sú v členských štátoch cieľovou stanicou väčšiny peňazí. Centrálne vlády slúžia väčšinou ako „prekladisko“ peňazí európskych daňových poplatníkov. Aj preto je v prípade zneužitia peňazí hlavným miestom vyšetrovania regionálna samospráva.
Slovenské regióny takéto právomoci doteraz nemajú, keďže náš parlament reformu verejnej správy neschválil, čím brzdí prísun väčšieho balíka peňazí z únie. Väčšina fondov sa tak rozdeľuje na Úrade vlády. Slovenský prípad sprenevery bude vyšetrovať Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF).
OLAF - jediná inštitúcia EÚ, ktorej počet zamestnancov tento rok stúpol (v prípade iných klesol) - bude v Bratislave vyšetrovať v spolupráci so slovenskými orgánmi. Tak na pôde delegácie Európskej komisie v Bratislave, ako aj na vládnych úradoch budú skúmať podmienky, za ktorých sa uskutočňovali výberové projekty.
JURAJ TOMAGA a čtk
