BRATISLAVA. Aby cudzí človek mohol čítať váš list, musí otvoriť obálku. Mailovú poštu si okrem adresáta môže čítať aj technik.
Každá firma je pripojená do internetu cez providera, poskytovateľa internetového pripojenia. „Je teda jedno miesto, cez ktoré všetka komunikácia ide z firmy na internet a naopak," vysvetľuje Juraj Lukáč zo softvérovej firmy ui 42.
Zákony jednoznačne neriešia, či môže alebo nemôže zamestnávateľ kontrolovať svojich zamestnancov, či okrem vyhľadávania informácií netrávia čas aj „zbytočným" surfovaním po internete. Čas v práci je však zákonom určený na prácu.
Sledovať, čo robíte, môžu
„Sledovaním času, ktorý zamestnanci trávia prezeraním internetových stránok, zamestnávateľ vykonáva právo kontroly využívania pracovného času na prácu a nijako nezasahuje do sféry ich súkromia, nakoľko internetové stránky a ich obsah nie sú v nijakom prípade osobnostnou sférou zamestnancov," povedal advokát Vendelín Benkóczki.
Na to, aby z hromady informácií zistil, ktorý zamestnanec bol napríklad na stránke s ponukami práce a hľadal si v práci nové zamestnanie, potrebuje špeciálny program, dôvod na preskúmanie a čas.
Advokát si myslí, že administrátor potrebuje mať na sledovanie, čo robí konkrétny pracovník, vopred súhlas od zamestnávateľa.
Maily môžu byť súkromné, podliehajú tajomstvu
Administrátori dokážu nielen sledovať, kde sa zamestnanci na internete zdržiavajú, ale vidia aj to, aké maily zamestnanec posiela či prijíma a môže si tiež pozrieť, čo obsahujú.
Tak ako listy podliehajú listovému tajomstvu, maily patria pod takzvané tajomstvo dopravovaných správ.
Sledovať, či počas práce zamestnanci mailujú, podľa advokáta môže zamestnávateľ prakticky kedykoľvek, pretože opäť ide o pracovný čas, keď by sa mal človek venovať práci.
„Zamestnanci by mali byť napríklad interným predpisom vopred uzrozumení, že zamestnávateľ môže takúto kontrolu kedykoľvek vykonať, aj to v akom rozsahu a akým spôsobom," vysvetľuje Benkóczki.
Skontrolovať, čo maily obsahujú, môžu, sledovať nie.
Čo sa týka informácií poslaných mailom, tie väčšinou patria firme, nie človeku, do ktorého schránky prišli. Zamestnancovi patria v prípade, že majú osobnú povahu alebo ide o prejav osobnej povahy, ku ktorému má napríklad zamestnanec autorské právo „K obsahom mailov môže mať právny vzťah tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Ak ide o mailovú komunikáciu v zamestnaní, tu prevažuje právny záujem zamestnávateľa nad záujmom zamestnanca," povedal Benkóczki.