
Oliver Leššo: Ľadová pyramída, 1999.
Ľadové jazero, Ľadové oči, Ľadová pyramída, Tajné jazero, Dúhové jazero – názvy, ktoré evokujú básnické zbierky, a nie sklenené plastiky. Oliver Leššo však tvrdí opak. Aj sklo sa dá vymodelovať tak, aby rozprávalo poetickou rečou. „Sklenenými plastikami si vytváram vlastný svet. V tom reálnom mi totiž chýba poriadok, či lepšie povedané harmónia. Nevidím v ňom čistotu,“ hovorí absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorú ukončil predminulý rok u doc. Juraja Gavulu. A nielen tak bežne. S cenou rektora za najlepšiu diplomovú prácu.
Až do 27. mája sa Oliver Leššo (1973) predstavuje na samostatnej výstava v Galérii Slovenskej sporiteľne v Banskej Bystrici, kde prezentuje tvorbu z posledných rokov. Tvorba, ktorá nepozná dekoratívne arabesky a ktorá nenapĺňa vžitú predstavu o tom, že sklo je určené len na poháre a vázy. Sú to plastiky vyznávajúce minimalizmus. Ich tvarová čistota kontrastuje s vnútorným členitým priestorom sklenenej sochy. Doslova cítiť snahu o dosiahnutie štvrtého rozmeru, v ktorom sa Oliver Leššo pohybuje s neobyčajnou suverenitou.
Ponára sa do magickej hlbočiny a necháva sa unášať pocitom podobne ako francúzsky režisér Luc Besson pri svojom filme Atlantis. Leššov sochársky príbeh nemá literárny základ. Je to vzdialený zvuk prírodných hlasov, ktoré šepkajú svoje vábivé slová. Nikdy však nepodľahol hlasu zvodných sirén natoľko, aby stroskotal na útesoch zvaných maniera. Jeho plavba po pocitoch má pevné brehy. Pracuje v technike brúseného skla, ktorá patrí k najnáročnejším sklárskym technológiám. Občas svoju sklársku báseň vybrúsi do lesku, inokedy jej dá matný povrch, ktorým pridáva plastike nádych tajomna. Jeho výtvarný príbeh má viacero kapitol – nikdy to nie je o tom istom, no vždy cítiť originálny autorský rukopis a nadväzovanie na skvelú tradíciu českej a slovenskej sklárskej školy.
Rok 2000 bol pre Olivera Lešša výstavnou explóziou. Usporiadal desať samostatných expozícií, medzi ktorými vyniká účasť v prestížnej londýnskej Plateaux Gallery. Zúčastnil sa niekoľkých kolektívnych výstav – okrem iného aj amsterdamského festivalu umenia KunstRai, kde ho uvádzala Gallery Groll z holandského Naardenu, a výstavy s názvom Reflecties v holandskom Niewegeine, kde sa prezentovala špička českého a slovenského umeleckého sklárstva. Ako jediný slovenský umelec sa zúčastnil Súčasného dekoratívneho umenia v slávnej londýnskej Sotheby‘s.
ĽUDO PETRÁNSKY