BRATISLAVA. Andrea si našla pred rokom dobre platenú prácu. Síce mimo odboru, ale bola ochotná sa niečo nové naučiť a rozšíriť si zameranie.
K pracovnej zmluve bola priložená dohoda, že musí vydržať v práci aspoň dva roky, aby sa firme vrátili náklady, ktoré do jej zaučenia investovala. Po roku dobrovoľne odišla a firma vypočítala, že jej dlhuje ešte 1800 eur za to, že do nej investovala a ona jej peniaze vynaložené na vzdelanie prácou nevrátila späť.
Zaškolenie je zadarmo
Zákonník práce pozná podľa toho, o akú úroveň získavania vedomostí alebo schopností ide, tri formy vzdelávania zamestnancov. „Pojem zaškolenia Zákonník práce bližšie nekonkretizuje, no vo všeobecnosti ide o krátkodobejšie formy a spôsoby získavania kvalifikácie, ktoré nemajú mať charakter sústavnej prípravy na povolanie," hovorí právnička Mária Šutková.
Ak zamestnávateľ prijíma zamestnanca, ktorého treba zaučiť na prácu v nejakom systéme, napríklad bankového pracovníka, je to jeho povinnosť a nemal by si uplatňovať náhradu nákladov na zaškoľovanie. „Zamestnávateľ má možnosť vybrať si zamestnanca, ktorý zaškolenie ani zaučenie nepotrebuje," vysvetľuje Šutková.
Kvalitnejších si zaviažu
Konkrétnejšie ako o zaškoľovaní hovorí Zákonník práce o možnosti zvýšenia kvalifikácie zamestnanca a prehĺbení kvalifikácie zamestnanca. V obidvoch prípadoch môže zamestnávateľ s pracovníkmi legálne uzavrieť dohodu o tom, že na oplátku za investíciu do vzdelania svojich ľudí istý čas vo firme aj zotrvajú. Maximálne to môže byť päť rokov.
„V oboch typoch dohôd sa zamestnanec zaviaže zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa po určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia," vysvetľuje advokát Tomáš Banič.
Upozorňuje, že dohody musia byť písomné, spolu s uvedením, o aký druh kvalifikácie ide, musia obsahovať čas, na ktorý sa zamestnanec zaväzuje zotrvať v práci i celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec musieť uhradiť, ak nesplní záväzok.
„Najvyššia suma úhrady nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov," hovorí Banič.
Ak zamestnanec splní záväzok sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
„Súčasťou nákladov je aj náhrada mzdy, ktorá spravidla tvorí najväčšiu časť celkových vynaložených nákladov," povedala Šutková.
Aby neodchádzali
Právnici hovoria, že jednu z dvoch kvalifikačných dohôd môže zamestnanec s firmou uzatvoriť kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru, aj na začiatku. Ak sa dohodnú na podmienkach, za ktorých si zamestnanec môže zvyšovať kvalifikáciu, vďaka čomu môže neskôr zamestnanec získať aj lepší plat a firma zasa kvalitnejšieho človeka, je prirodzené, že by mali počítať s istými protihodnotami na jednej aj druhej strane.
„Pravidlo na určenie počtu rokov, koľko sa zamestnanec zaväzuje odpracovať u zamestnávateľa, nie je, závisí to od dohody," povedala Šutková.
Personalistka si myslí, že aj v súčasnej situácii, keď zamestnanci nemajú veľa možností na striedanie zamestnávateľov, je otázka udržania si vysoko kvalifikovaných ľudí aktuálna.
„Dnes sa firmy snažia, aby jeden človek nahradil niekoľkých ľudí vo firme, a to aj za predpokladu vyššieho platu, práve na zefektívnenie činností počas krízy," povedala Blanka Tomašková z Adecca.
