BRATISLAVA. Ivica si minulý mesiac hľadala prácu. V agentúre pre styk s verejnosťou prešla pohovorom, splnila zadané úlohy a konkurz vyhrala.
Po vyjasnení si pripomienok k náplni práce chcela, aby jej v pracovnej zmluve zmenili slovo zamestnanec na slovo zamestnankyňa.
„Chce to zmeniť pár písmen. Záleží mi na tom," napísala do agentúry, pretože sa už niekoľko rokov zaoberá témou rodovej rovnosti a rodovo citlivým jazykom. V agentúre sa požiadavka na zmenu stretla s nepochopením a Ivici odpovedali, že ide o neštandardnú pripomienku.
Búrať stereotypy
„Podpísal by muž zmluvu, ktorá by ho nazývala zamestnankyňou? Nie. Ja som žena a nemôžem byť zamestnancom. Hovoríme mužským jazykom. Ženy v ňom nevidieť. Stavia ich do submisívnej polohy a mužom pripisuje dominantnosť. Rodovo citlivý jazyk tieto rodové stereotypy a sexizmy nereprodukuje, o mužoch a ženách hovorí rovnocenne. Používaním jazyka môžeme formovať spoločnosť, v ktorej žijeme," vysvetľuje Ivica, prečo jej záleží na ženskom rode v pracovnej zmluve. Rodovo citlivý jazyk má teda pomôcť na ceste k rodovej rovnosti. Nepodporovať rodové stereotypy o tom, že pri žene si napríklad asociujeme slovíčko emotívna a pri mužovi vynaliezavý.
„Slovenská republika sa pred rokmi podpísaním viacerých medzinárodných dohovorov a zmlúv zaviazala, že bude realizovať kroky na odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien, odbúravanie rodových stereotypov. To, že sa v 21. storočí niekomu zdá neštandardné napísať do pracovnej zmluvy „zamestnankyňa" je dôkazom, že sa takmer nič neurobilo," myslí si Ivica.
Právnikovi neprekáža
„Riadime sa Zákonníkom práce, čo vaša čitateľka nechcela akceptovať. Pracovná zmluva sa musí riadiť Zákonníkom práce. Ak Zákonník práce pozná iba pojmy zamestnanec a zamestnávateľ, nemôžeme tieto pojmy meniť," vysvetlil v stanovisku pre denník SME Edgar Procházka, konateľ agentúry, do ktorej sa hlásila.
Tým istým vysvetlením argumentovali aj Ivici, napriek tomu, že doložila vyjadrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého používanie ženského gramatického rodu v pracovnej zmluve nemá vplyv na jej platnosť.
Nielen podľa ministerstva, ale aj advokáta je z právneho hľadiska jedno, či sa v pracovnej zmluve použije pojem zamestnanec alebo zamestnankyňa.
„Hoci Zákonník práce hovorí o zamestnancovi, z hľadiska jazykovo-gramatického výkladu právnych úkonov je možné používať tento pojem v ženskom rode bez toho, aby sa zmenil jeho význam," povedal advokát Vendelín Benkóczki.
Na druhej strane hovorí, že podľa zákona zamestnávateľ nie je povinný v pracovnej zmluve tieto pojmy na požiadanie druhej strany meniť.
Agentúra, kam sa Ivica hlásila, jej však oznámila, že bude vhodné, ak pracovnú zmluvu neuzavrú.
