BRATISLAVA. Najčastejšie sa na trh práce pozerá podľa sektorov hospodárstva. V nich sú rozdiely vo vývoji ponuky a dopytu na trhu práce najvýraznejšie, najmä keď sa dávajú do porovnania odvetvia v kríze (automobilový priemysel, strojárstvo, doprava), s odvetviami ako je zdravotníctvo, školstvo, štátny sektor.

Intenzívne analyzovanou časťou trhu práce je tiež ponuka voľných miest. Prepad ponuky je najväčším problémom súčasného trhu práce a najmä jeho zásah cez takmer všetky odvetvia je hrozivý.
Prepad miest by bol veľký aj bez nových uchádzačov

Aj keby nedochádzalo k výraznému zvýšeniu počtu uchádzačov, samotný prepad voľných pracovných miest by značne komplikoval situáciu na trhu práce.

V spojení so všetkými faktormi, ktoré prispievajú k rýchlemu zvyšovaniu počtu uchádzačov ako hromadné, ale aj nehromadné prepúšťania, ukončenie práce agentúrnych pracovníkov či návrat ľudí zo zahraničia, dochádza k zriedkavej situácii na trhu práce.

Aj preto okrem analyzovania ponuky voľných pracovných miest je zaujímavý aj pohľad na štruktúru uchádzačov.
Čaká nás minimálne niekoľko mesiacov a možno až niekoľko rokov zvyšujúceho sa počtu uchádzačov a rastúcej nezamestnanosti.

V januári a februári 2009 sa do databázy na stránkach www.profesia.sk zaregistrovalo o 24 percent viac nových uchádzačov, ako v rovnakom období minulého roku.

Toto číslo však nie je až tak výnimočné. Porovnateľný medziročný nárast počtu uchádzačov sme zaznamenali aj vlani a dôvodom neustáleho rastu počtu uchádzačov je zvyšujúca sa miera používania internetu na hľadanie práce.

Okrem toho bol v minulosti pozorovateľný trend z dôvodu zaujímavej ponuky voľných miest, keď na trh práce vstupovali ľudia, ktorí len zisťovali možnosti pre prípadnú zmenu zamestnania.

Nárast počtu uchádzačov však nie je rovnaký vo všetkých regiónoch. Najnižší nárast, o 15 percent bol zaznamenaný medzi uchádzačmi o prácu v Bratislavskom kraji. Dôvodom je pravdepodobne vyššia miera využívania internetu na hľadanie práce ako v iných regiónoch, ako aj zníženie počtu uchádzačov dobrovoľne meniacich prácu.

Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Prešovskom (38 percent) a Košickom kraji (33 percent). Tieto údaje korelujú s nárastom nezamestnanosti.

Vzdelanie zostáva výhodou

Napriek nárastu počtu uchádzačov existuje istá skupina, kde absolútny počet medziročne nerástol a dokonca klesal.

Ide o uchádzačov s prebiehajúcim, alebo ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Celkovo ich počet medziročne stúpol o necelé percento, a v troch krajoch - Bratislavskom, Banskobystrickom a Trnavskom ich počet dokonca medziročne poklesol.

Aj keď je pravdepodobné, že sa objavil väčší počet uchádzačov, ktorí boli prepustení zo súčasných zamestnaní, tento nárast bol kompenzovaný poklesom uchádzačov, ktorí v minulosti zvažovali zmenu práce a radšej preferujú istotu svojho súčasného zamestnania. Žiaľ, aj šance vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov sú v súčasnosti nižšie, keďže pokles počtu voľných pracovných miest citeľne zasiahol aj pozície vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie. Klesol výrazne dopyt o pozície v oblasti strojárstva, stavebníctva, ľudských zdrojov a marketingu.

Omnoho dramatickejšia zmena nastala pri uchádzačoch s nižším vzdelaním - bez maturity. Ich počet medziročne narástol o viac ako 80 percent a v Trnavskom, Košickom a Prešovskom kraji ich počet dokonca medziročne narástol o viac ako 100 percent. Tradične išlo o najviac ohrozenú skupinu na trhu práce a aktuálny vývoj potvrdzuje, že táto skupina ako prvá cíti vplyv krízy.

Návrat zo zahraničia sa urýchľuje

Nárast počtu uchádzačov s nižším vzdelaním je spôsobený aj ďalším javom - hromadným návratom ľudí pracujúcich v zahraničí.

V minulosti sa upozorňovalo, že odchod za prácou do zahraničia bol jedným z faktorov, ktorý prispieval k znižovaniu nezamestnanosti.

Nepredpokladalo sa však, že postupný odchod sa môže zmeniť na rýchly a hromadný návrat. Ľudia zo zahraničia sa vracali samozrejme aj v minulosti, dochádzalo však k čiastočnej obmene novými pracujúcimi. Tento trend sa v posledných mesiacoch zvrátil a nielen, že prudko stúpol počet ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, ale súčasne výrazne klesol záujem za prácou do zahraničia odísť. Hlavnými destináciami pre prácu v zahraničí boli Česká republika a Veľká Británia.

Pre obe tieto krajiny sme zaznamenali viac ako 60-percentný medziročný nárast počtu uchádzačov s pracovnými skúsenosťami z týchto krajín. Zároveň záujem o prácu vo Veľkej Británii medziročne klesol o 50 percent, v prípade Českej republiky zatiaľ pokles záujmu nebol taký výrazný.

Uchádzači s pracovnou skúsenosťou v Českej republike zaznamenali najväčší nárast v Trenčianskom, Košickom a Prešovskom kraji.

Kým v prípade Trenčianskeho kraja môže ísť o dôsledok blízkosti k Českej republike, v prípade Košického a Prešovského kraja ide často o prepustených agentúrnych pracovníkov z rôznych výrobných závodov v Českej republike. Tomu zodpovedá aj vzdelanostná štruktúra, keďže ide zväčša o uchádzačov s nižším a stredným vzdelaním.

Na Východ sa z Veľkej Británie ľudia nevracajú

V prípade návratu z Veľkej Británie však východoslovenské kraje spolu so Žilinským krajom zaznamenali najnižší nárast počtu uchádzačov. Hlavnou príčinou je to, že odchod z tejto krajiny začal už skôr a už začiatkom roku 2008 zaznamenával počet uchádzačov s pracovnou skúsenosťou z Veľkej Británie výrazný nárast, pričom ako prvé tento nárast zaznamenali práve Prešovský a Košický kraj.

Stúpli mužskí uchádzači

Jednou z prekvapujúcich zmien v štruktúre uchádzačov je prudký nárast podielu mužov medzi uchádzačmi.

Od roku 2006 tvorili muži v priemere 45 percent uchádzačov v databáze na www.profesia.sk.

Táto hodnota sa však začala prudko meniť v novembri 2008 a od decembra počet uchádzačov mužov prevyšuje počet žien. Aj podľa údajov o štruktúre nezamestnaných je viditeľný výraznejší nárast počtu nezamestnaných mužov ako žien.

Tento nárast môže mať dve hlavné príčiny - zo zahraničia sa vracajú najmä muži, keďže tam aj v prevažnej miere odchádzali, a súčasne prepúšťanie sa týka najmä segmentov, kde väčšina pracujúcich sú muži.

Čiastočne to potvrdzuje aj fakt, že podiel mužov sa zvýšil najviac v regiónoch, kde bol najvyšší nárast počtu nízko kvalifikovaných uchádzačov.

Tento jav môže spôsobiť značné finančné problémy v mnohých rodinách, keďže často v rodinách, kde muži pracovali v zahraničí alebo doma, boli jedinými živiteľmi rodín.

Vek uchádzačov rastie

Súčasne so zmenou vzdelanostnej štruktúry a štruktúry podľa pohlavia v posledných mesiacoch vzrástol aj priemerný vek uchádzačov, čo sa blíži k hodnote 30 rokov. Aj keď by sa zdalo, že tento trend by mohol byť logický, keďže internet je na hľadanie práce čoraz používanejší aj vo vyšších vekových skupinách, v minulosti to bolo opačne - priemerný vek uchádzačov stagnoval, alebo mierne klesal. Súvisí to najmä s tým, že využívanie internetu na hľadanie práce síce rástlo vo všetkých vekových skupinách, ale u mladých ľudí bolo tempo rastu rýchlejšie.

V posledných mesiacoch sa tento trend otočil a napríklad vo februári 2009 narástol priemerný vek uchádzačov medziročne o viac ako 5 percent.

Skončil sa návrat?

Výrazne zasiahnutí aktuálnou situáciou boli najmä menej kvalifikovaní zamestnanci, často pracujúci v zahraničí, alebo dochádzajúci za prácou aj v rámci agentúrneho zamestnania. V prevažnej väčšine ide o mužov, ktorí už majú isté pracovné skúsenosti, takže sa nedá povedať, že by to boli hlavne absolventi. Odchod za prácou do zahraničia u živiteľa rodiny bol pozorovateľný najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a dôsledkom ich návratu bude opäť nepomerný rast nezamestnanosti a zvyšovanie regionálnych rozdielov.

Otázne však je, či ešte existuje významný počet ľudí, ktorí patria do tejto skupiny a ešte prácu v zahraničí neukončili. Druhou veľkou neznámou je, či prípadné ďalšie zhoršovanie situácie na trhu práce zasiahne aj regióny s nižšou mierou nezamestnanosti, či skupiny uchádzačov, ktoré sú zatiaľ na trhu práce menej ohrozené - napríklad kandidátov s vyšším vzdelaním.

Autor: Dalibor Jakuš,autor je riaditeľ spoločnosti Profesia