BRATISLAVA. Platové ohodnotenie zamestnancov v službách štátu bolo na Slovensku po roku 1989 tradične skôr nízke a valorizácia platov v štátnom sektore tieto mzdy zvyšovala vždy spravidla len v rámci, väčšinou skromných možností rozpočtu.
Aj preto príjmy ľudí zamestnaných vo verejnej sfére celoštátny platový priemer skôr znižovali.
Pätnásť rokov s takmer rovnakými platmi
Na finančnom ohodnotení učiteľov relatívne k priemernému zárobku sa posledných 15 rokov veľa nezmenilo.
Príjem pedagogických pracovníkov na základných školách sa v roku 1994 pohyboval približne 2 percentá nad celoslovenským priemerom, v roku 2001 bol na relatívne najnižšej úrovni, keď predstavoval iba 92 percent priemernej mzdy.
Od roku 2005 sa opäť pohybuje na úrovni 1 percenta nad celoštátnym priemerom.
Podobný vývoj zaznamenali platy pedagogických pracovníkov gymnázií. Dostali sa z úrovne troch percent nad priemerom v roku 1994, cez maximum 15 percent nad priemerom v roku 1996 a minimum 1 percento nad priemerom v roku 2005 na rovnakú úroveň oproti priemernej mzde v roku 2008.
Neznamená to však, že by rovnaké platy učiteľov znamenali aj rovnakú atraktivitu povolania v regiónoch Slovenska.
Keďže mzda zamestnancov v službách štátu je vďaka platovým tabuľkám rovnaká vo všetkých regiónoch Slovenska, je povolanie učiteľa omnoho atraktívnejšie v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkou úrovňou miezd.
Priemerný plat pedagóga na gymnáziu bol pred dvomi rokmi 20 871 korún, 692,79 eura.
V Prešovskom kraji bol tento plat takmer o 16 percent vyšší ako priemerná mzda v kraji.
Opačná situácia bola v Bratislavskom kraji, kde rovnaký plat predstavoval len asi 72 percent priemernej mzdy.
Plat pedagóga zvyšuje kvalitu štúdia
Relatívne „konkurencieschopná" mzda učiteľa oproti platovej úrovni v regióne má za následok aj zotrvanie kvalitných učiteľov v školstve.
To, že tento mechanizmus funguje, naznačujú v posledných rokoch aj celoštátne výsledky testovania žiakov Monitor 9 či maturity. Na prvých miestach sa najčastejšie objavujú žiaci škôl z východného Slovenska.
Relatívne lepšie platové ohodnotenie znamená tiež nižšiu úroveň feminizácie pedagógov.
Kým v roku 2008 bolo medzi učiteľmi gymnázií v Bratislavskom kraji takmer 82 percent žien, v Prešovskom kraji bol podiel žien len 73 percent. Podobný vzorec platí aj pre pomery mužov a žien v učiteľských zboroch základných škôl.
Kríza: kvalitnejší ľudia za rovnaké peniaze
Čísla naznačujú, že platová motivácia funguje. Relatívne vyššie mzdy pedagógov v regiónoch s nízkou úrovňou miezd tu pomáhajú udržať v školstve kvalitnejších pedagógov.
Ako však do služieb štátu, napríklad na pozície učiteľa, prilákať motivovaných absolventov? Porovnanie rastu miezd a valorizácie platov pedagógov s rastom výdavkov štátneho rozpočtu naznačuje, že rast miezd nie je v posledných rokoch prioritou.
Špeciálne premárnené sa z tohto pohľadu zdajú posledné dva rozpočty, keď výrazne rástli rozpočtové výdavky o 9, resp. 12 percent, no mzdy pracovníkov školstva boli valorizované výrazne pod týmito úrovňami. O štyri, respektíve o sedem a päť percent.
Napriek tomu má štát šancu, že sa mu v najbližšom krízovom období podarí kvalitných ľudí vo svojich službách nielen udržať, ale i získať. V prebiehajúcich výberových konaniach môže očakávať zvýšený záujem kvalitnejších uchádzačov ako v posledných rokoch. Kríza totiž pre štát „zadarmo", i bez zvyšovania miezd, zatraktívňuje prácu vo verejnom sektore tým, že zvýrazňuje jeho tradičnú výhodu: stabilitu a automatický rast miezd v rámci platových tabuliek.
Ak však štát nebude chcieť o týchto ľudí prísť, keď sa kríza skončí, bude musieť platy naozaj zdvihnúť. Napríklad o toľko, o koľko bol naplánovaný rast výdavkov rozpočtu na rok 2009.
Autor: Miloslav Bahna, autor pracuje v Sociologickom ústave SAV
