Svojím menom nazvala módny salón, ktorý za desaťročie existencie nadobudol punc vyhľadávanej značky. Vsadila na kvalitu a eleganciu. Jej modely účinkujú spoľahlivo - ženy ich túžia vlastniť, muži sú očarení. Úspešná štyridsiatnička s právnickým vzdelaním dosiahla, že je dnes vo svete uznávaným tvorcom a na rodnom Slovensku - pojmom. Narodená v znamení býka o sebe hovorí: " Mojou filozofiou je prezentovať sa kvalitnou prácou, nerada upútavam pozornosť inak, najmä nie v médiách." Napriek tomu Lýdia Eckhardt poskytla po uvedení kolekcie večerných šiat na finále Miss 2001 a krátko pred svojou módnou prehliadkou jar/leto 2001 interwiev pre TV oko.
Hneď na začiatok - bedrové nohavice, retiazkový opasok, odhaľujúce tielko vidieť na každej druhej mladej žene. Ako vníma módna návrhárka takúto uniformitu?
Asi každá žena prejde podobným vývojom. Ak sa tak však oblečie zrelá štyridsiatnička, ktorá reprezentuje v jednaní serióznu firmu, prezrádza o sebe, že trpí určitou frustráciou z mladosti. Zrejme jej chýba životný pocit, ktorý vtedy neprežila. Netreba sa kŕčovito držať módnych trendov, obmedzujú šatník na pár vzorov a znemožňujú sebavyjadrenie.
Akých módnych tvorcov obľubujete vy?
Obdivujem všetkých svetových - Gaultiera, Galliana, Lagerfelda. Ja, samozrejme, pracujem úplne inak - na kolene, v maličkom štáte, kde je priestor oveľa "komornejší".
Ako sa z mladej právničky stane návrhárka?
Hoci som bola dobrá študentka, právo som vlastne nerobila. Po škole som vďaka znalosti cudzích jazykov pracovala na Novej scéne ako referentka pre zahraničie. Potom sa mi narodil syn, dnes má 13 rokov a ja oslavujem 10.výročie vzniku salónu.
Kedy prišlo rozhodnutie robiť módu?
Šijem od štrnástich rokov. Bola to klasická situácia - chcela som sa pekne obliekať, ale nemala som prostriedky. Kúpila som si teda barchet a ušila si prvé veci. Prvú prehliadku som urobila ako vysokoškoláčka. Kamarátky rady nosili moje veci a tak som sa dostala do povedomia. Keď som však v roku 1991 otvorila svoj prvý salón, začiatočnícke nadšenie rýchlo opadlo. Nemali sme na materiál, na výplaty. Prišli tri ťažké roky, ale prekonali sme to a dokázali, že úsilie a vytrvalosť dostane človela tam, kam chce. Mala som však aj to šťastie, že ma manžel celý čas podporoval.
Spomínate rodinu. Dá syn na vaše módne rady?
Síce ho obliekam, ale podľa jeho predstáv. Keď niekedy "netrafím", sťažuje sa, že móde vôbec nerozumiem.
A čo manžel?
To je typický umelec (pozn. red. - Ján Eckhart je huslistom vo viedenskom symfonickom orchestri). Smoking a frak nazýva montérkami a počas obyčajného dňa uprednostňuje "nedbalú eleganciu" - voľné tričká, ležérne nohavice, rifle. Keď ho neviem presvedčiť, aby si do spoločnosti obliekol niečo exkluzívne a výnimočné, stane sa, že vypukne konflikt.
Ako inak žijú dvaja umelci pod jednou strechou?
Ja nie som umelkyňa, cítim sa ako úplne normálna žena. Mnohí slovenskí návrhári mi vyčítajú, že nie som skutočný návrhár, ale ja rada tvorím, po čom ľudia túžia. Rada napĺňam potreby svojich zákazníkov.
V kolotoči práce a rodiny stíhate byť veľmi pestovanou ženou...
Bez každodenného cieľa, keď človek nič nemusí a nič ho neženie, tak ani nič neurobí. Mám svoj pracovný systém, ktorý mi vyhovuje. K tvorbe, ktorá ma teší najviac, sa dostanem až neskoro večer, hoci nápady nosím v hlave po celý deň. Najviac energie však získavam od zákazníkov, ktorí sú spokojní a vyjadria radosť z mojej práce. Naučila som sa vyhýbať ľuďom, ktorí mi odčerpávajú energiu. Keď človek nájde pokoj duše, vyváženosť, dokáže si všetko zadeliť bez hektiky. Dôležité je vytvoriť si správny vzťah k ľuďom, hlavne k tým, s ktorými pracujete.
Aká ste šéfka?
Myslím, že veľmi prísna, ale spravodlivá. Nekričím a neznepríjemňujem atmosféru, ale otvorene svojim pracovníkom hovorím, že prácu budú mať, pokiaľ budú dobre robiť. Zamestnaci, s ktorými som začínala, robia u mňa doteraz. Neodchádzajú.
Populárne sú rubriky časopisov, ktoré sa venujú tzv. "módnej polícii", hodnotia odev ľudí na spoločenských podujatiach. Čo na to hovoríte?
Nikdy by som takého porotcu nerobila. Všimla som si, aj v časopise Markíza, že odfotografovaný človek vyzerá v týchto rubrikách často oveľa horšie ako v skutočnosti. Tieto "obete" som neraz videla osobne priamo na "inkriminovanom" podujatí a vyzerali veľmi dobre. Neviem ani, či tí, čo sa na hodnotenie podujmú, sú na to vôbec kompetentní. Je ľahké a všade vo svete populárne baviť sa na účet druhého, ale ja s tým nie som stotožnená.
Zároveň sa natíska otázka tlaku spoločnosti - vyzerať vždy štíhlo, žiaduco, vždy upravene. Týka sa to najmä žien.
Vždy sa pozastavujem nad tým, keď žena, ale aj muž, prestane o seba dbať. Byť štíhlym nie je diéta, ale filozofia. Nestačí rezignovať a sadnúť si k plnej mise špagiet. Život si treba skrášľovať. Dobrý vnútorný pocit vedie ku kráse a vyrovnanosti, potom sa darí v tomto duchu aj žiť, a to bez ohľadu na štíhlosť. Takže prečo tlak?
Kto je pre vás etalónom vkusu?
Keď som bola malá, páčila sa mi Helenka Vondráčková. Bola mojim idolom, symbolom elegancie. Dnes sa nad tým nezamýšľam.
Ako hodnotíte ponuku módnych odevov a obuvi na Slovensku?
Neviem posúdiť náš trh, tri roky som nebola na Obchodnej ulici. Bývam v Lamači, salón mám v centre - to je moja denná trasa - a väčšinou nakupujem vo Viedni.
Rada míňate? Čo si doprajete?
Každý má chvíľky, keď rád míňa. Ja mám silný systém hodnôt. Kým bolo pre nás prioritou dostavať dom, veľa som na seba nemíňala. Nedokážem si však odoprieť kvety. Veľa ich dostávam a veľa ich nakupujem. Potrebujem mať okolo seba množstvo farieb. Keď tvorím, nič iné ma nezaujíma, ale po prehliadke, a bude to určite aj tentokrát, sa schytím a vyrazím napríklad do Milána. Tam to "trošku roztočím" - nakúpim si oblečenie, topánky, doplnky.
Aké najradšej?
Strašne ťažko sa mi vyberá. Mne sa vlastne nič nepáči. Je v tom určitá presýtenosť z mojej práce. Všetci o mne vedia, že mám veľmi málo vecí...
Raz ste prezradili veľkosť svojej topánky (41) a hneď vznikol bonmot, že si žijete na veľkej nohe...
Ale snom každej ženy je mať malú nohu a žiť na veľkej.
Vaša klientela je vraj uzavretá - taká "uzavretá spoločnosť", v ktorej sa vyvinuli aj osobné priateľské vzťahy...
Do roku 1996 sme produkovali len náročné odevy z veľmi drahých materiálov - rad Lýdia Eckhardt Exklusiv. Nesmierny záujem a tlak ma však prinútili urobiť malé série - rad Lýdia Eckhardt Dione. Obsahuje malé kolekcie, čím supluje šatník na bežné nosenie. Opäť sme však tam, kde sme boli pred piatimi rokmi. Prvý voľný termín mám až v decembri. Neuvažujem však o žiadnom rozšírení, nechcem ísť kvantitou na úkor kvality.
Vašou dlhoročnou klientkou je Anna Nagyová. Keď sa vytratila z politickej scény, mnohí sa od nej odvrátili...
K nám politika nepatrí, nehovoríme o nej, ale ak to takto vnímate, v našom salóne sa obliekajú takmer všetci. Pani Nagyová je vynikajúca zákazníčka a moja priateľka. Problémy ktoré mala, som prežívala spolu s ňou. Môj vzťah k nej sa nezmenil, je dokonca lepší ako voľakedy.
Postavou "z iného súdka" je manželka slovenského veľvyslanca v Amerike, pani Bútorová.
Áno, ďalšia moja vynikajúca zákazníčka. Mojou klientkou je aj Diana Dubovská. S pánom Majským sa poznáme od začiatku môjho podnikania. Bol mojím druhým sponzorom.
Pred pár dňami ste opäť ohromili verejnosť prepychovou kolekciou večerných šiat, ktoré ste vytvorili pre záverečné kolo udeľovania ceny slovenskej miss. Ako ste sa dostali k spolupráci s Produkčným domom Forza?
Myslím, že cez Jarku Hargašovú a jej vzťahom s pánom Kováčikom. Písal sa rok 1996, Forza začínala a začali mi robiť aj castingy na manekýnky. Ja im pravidelne pripravujem modely na finále Miss. Máme mimoriadne korektné vzťahy.
Počasie na to nevyzerá, ale vládne jar. Čo vládne módnej jari?
Dvakrát do roka chodievam do Paríža a do Milána a už dlhšie som mala pocit, že móda prežíva určitú krízu - všetko sa krútilo okolo rovnakého bodu. Tento rok však nastal zlom a môžem povedať, že moderné je momentálne úplne všetko. Najaktuálnejšie sú však veselé farby, ale aj pastely. Novým trendom sú tuniky, v kombinácii s nohavicami a sukňami su vhodné aj pre moletnejšie dámy, romantické mušelínové šaty, blúzka slávi svoj návrat. Dominantný je prvok zlatej farby a to aj v oblečení na každý deň. Zlatá človeka vždy rozžiari. Nádherná je kombinácia bielej a zlatej.
Vždy sa o vás hovorí v superlatívoch, ako o dokonalej dáme. Prezradíte aj nejakú svoju neresť či chybu?
Kto by nemal chyby? Mám ich určite dosť aj ja, ale predsa s nimi nepôjdem "na bubon".
Autor: Text: Tina Čorná / Foto: Ján Eckhardt
