BRATISLAVA. Bývalý slovenský prvoligový futbalista, dnes hráč holandského ADO Den Haag Csaba Horváth skončil pred dvomi rokmi Národnohospodársku fakultu bratislavskej Ekonomickej univerzity.
„Išiel som študovať, pretože popri športe sa oplatí mať aj vzdelanie," povedal absolvent daňovníctva a daňového poradenstva. Hovorí, že určite popri futbale študoval a nehral futbal popri škole. No k ekonómii má vzťah a baví ho.
„Keby som cítil, že na to nemám, tak by som školu nedokončil, ani by som to nechcel," povedal. Školu a diplom vníma ako plus, keď si bude chcieť nájsť prácu po skončení športovej kariéry.
Marketingová hodnota športovcov sa nedá využiť
To, či športovci po skončení športovania úspejú v odbore, ktorý nesúvisí so športom, závisí podľa prorektorky pre vzdelávanie na trnavskej Univerzite sv. Cyrila a Metoda Dagmar Valentovičovej len od nich.
Športovcom vychádzajú univerzity v ústrety študijným plánom a rozvrhom skúšok. Na oplátku im toho však veľa nevracajú. Aktívni športovci univerzity síce reprezentujú, ale okrem univerziády sa o tom verejnosť nedozvie.
„Marketingová hodnota informácie, že na univerzite študuje športovec, je na nezaplatenie. Okrem slabých možností marketingu vysokých škôl stále u nás prežíva rovnostárstvo a na všetkých máme stále ten istý meter, aj pri prijímaní, aj pri absolvovaní. Je pritom viditeľné, že vrcholový športovec nemôže z objektívnych dôvodov podávať rovnako perfektné výkony v rovnakom čase i v štúdiu," hovorí Valentovičová.
Umelecké sklony
Vodný slalomár Peter Cibák študuje vo štvrtom ročníku fotografiu na Vysokej škole výtvarných umení. „Ešte pred vysokou školou som sa intenzívnejšie venoval literatúre. Určitá obraznosť, ktorú som získal z textu, sa len prirodzene premenila do obrazu fotografie," povedal.
Nemyslí si, že by sa umením živil v budúcnosti. „Na Slovensku neexistuje trh s umením, preto podobná živnosť je zatiaľ len ilúziou. Počas štúdia som si uvedomil, že podobná ilúzia je aj to, že sa budem popri bežnom zamestnaní venovať umeniu, lebo to si vyžaduje oveľa väčšie nasadenie než ako hobby," hovorí Cibák.
Teraz mu škola pri štúdiu vychádza v ústrety, no s tým, že by on pomáhal škole reprezentovaním v športe, sa nestretol.
Ekonómovia pre podnikanie
Rýchlostný kanoista Juraj Tarr hovorí, že jeho úspechy v športe pomohli škole asi v tom, keď ju zviditeľnil na univerziáde. „Študoval som ekonomiku a manažment na nitrianskej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, ten výber bol dosť pragmatický," vysvetľuje Tarr.
Ekonomika ho začala baviť , keď získal na strednej škole základy. Na Fakulte telovýchovy a športu neotvárali športový manažment a v Bratislave nemal dobré podmienky na trénovanie. Rozhodol sa zostať pri Komárne, kde trénuje.
Napriek ústretovosti školy, štúdium po zranení musel prerušiť a nateraz v ňom nepokračuje, pretože medzitým externé štúdium zmenili na denné, čo by už nestíhal. „Po športe by som si školu možno dokončil, ale teraz neviem povedať, dokedy budem športovať. V dnešnej dobe, keď chcete mať dobré zamestnanie, tak vzdelanie potrebuje," hovorí Tarr.
Jeho kolega z K4 Richar Riszdorfer rovnaký odbor doštudoval. „Keď som si vyberal školu, Mišo už študoval na FTVŠ, tak som sa chcel uberať iným smerom. Otec podnikal, preto som sa rozhodol ísť na ekonómiu," povedal Richard Riszdorfer, ktorý dnes riadi s bratom firmu zaoberajúcu sa prenájmom nehnuteľností a reštauráciu s penziónom.
„Môžem vďaka škole aspoň sledovať financie vo firme. Na účtovníctva máme, samozrejme, účtovníka, ale viem si napríklad veci po ľuďoch skontrolovať, robiť sám by som účtovníctvo pre firmu nestíhal," hovorí.Na otázku, či mu stačí bakalársky titul a nechce si vzdelanie rozšíriť, hovorí, že teraz mu to šport nedovoľuje. „Bakalára som namiesto troch rokov robil šesť, už to bolo dosť časovo náročné, možno, keď to budem potrebovať, si školu dokončím," povedal.
