Slovo po troch zápasoch v základnej B-skupine MS: Japonsko 8:4, Rakúsko 5:0, Fínsko 2:5?

„Všetky boli absolútne odlišné. V prvých dvoch zápasoch sme museli vyhrať, čo sa podarilo. Fíni boli o kúsok lepší, potvrdili, že sú jedným z najväčších kandidátov na zlato. My sme však tiež naznačili potenciál. Bolo by veľmi fajn, keby sme sa s nimi na šampionáte ešte mohli stretnúť. “

Zlomové momenty?

„Nechali sme sa vylučovať ako na bežiacom páse a ťažko sme potom zvládali situáciu. Nepravidelné striedania nás vyviedli z rytmu, a preto sme aj za rovnovážneho stavu strácali stredné pásmo, ktoré malo byť naším silným momentom. Žiaľ, nebolo, lebo puky sme dávali neskoro. Týkalo sa to obrancov aj útočníkov. Fíni, ktorí sú možno najlepšie korčuľujúcim mužstvom na šampionáte, sa vďaka svojmu neúnavnému pohybu dostávali k väčšine odrazených pukov a vedeli ich rýchlo spracovať, čím si vytvárali prečíslenia.“

Neuvažovali ste o striedaní brankára Lašáka?

„Nebola to otázka gólmana, ale zápasu ako takého. Lašáka sme chceli pustiť do hry, prišiel dobre pripravený, naznačil veľa dobrých momentov, čo je prísľubom. Z postu brankára obavy nemám.“

Zbytočné fauly sú chronickou chorobou nášho hokeja. Ktoré vylúčenia vás najviac dohriali?

„Napríklad Nagyovo. Aj Zedníkových desať minút oslabilo v tom zmysle, že potrebný hráč vypadne na dlhší čas a rytmus striedaní sa rozhádže. I keď jeho zákrok patrí do kategórie mimovoľných pohybov, Rišo určite nešiel do súboja s úmyslom posotiť zozadu. To sú však veci, ktoré má hráč v krvi. Dovolím si tvrdiť, že v Severnej Amerike by ho za to nikdy nevylúčili. Z rozhodovania na šampionáte a osobitne Američana Della máme zmiešané pocity. Prekvapením pre nás bolo vylúčenie za chybné buly, pričom išlo o jasnú chybu čiarového rozhodcu. Dvakrát zle vhodil puk. Odniesol si to Hossa, ktorý k dvojminútovému trestu prišiel ako slepý k husliam. Naozaj niekedy nevieme, čo môžeme čakať. Občas sa tu hokej píska ako ženský basketbal. Nechceme sa však zbytočne oberať o koncentráciu rozhodcami. Hlasivky si musíme šetriť na koučing. Počujete môj hlas?“

Vykričaný ako po napätom zápase.

„Lenže neefektívne. V norimberskej aréne sa vlastne nedalo koučovať. To, že počas hry idú naplno diváci, je v poriadku. Lenže v prerušení hrmí z reproduktorov toľko decibelov, že sa nepočujeme ani s najbližšími asistentmi. Na oboch striedačkách vznikali obrovské zmätky. Stálo nás to vyrovnávajúci gól v oslabení. Ja som reval, kto má ísť na ľad, hráči sa na mňa pozerali, čo hovorím, a vtedy prišiel Lintner odstriedať, no namiesto neho tam nestihol skočiť hráč. Riešil som to poštou, keď asistenti roznášali moje pokyny hráčom priamo do uší. Ale hokej je rýchla hra.“

V kvalifikačnej či nadstavbovej skupine nás postupne čaká Ukrajina, Švédsko a USA. Čo s nimi?

„Z ďalších troch zápasov musíme získať tri body, ktoré zaručujú postup do štvrťfinále. Na Ukrajinu ideme naplniť papierové predpoklady - vyhrať. Našťastie nestojí pred nami imperatív - musíme. Sú tam aj ďalšie možnosti, ale už po dueli s Fínmi bolo na každom hráčovi vidieť, že ideme ďalej, hoci boli v tej chvíli dosť nešťastní. Najprv si však musíme vyjasniť niektoré veci. V našej hre s Fínmi bolo dosť nezmyslov. Napríklad pri štvrtom góle jednoducho nie je možné, aby sa traja chlapi blízko puku pozerali, ako nám jediný Fín strieľa gól. Absolútny nonsens. To nesúvisí so systémom, ale s momentálnou dispozíciou. Namiesto jednoduchého odpálenia sme si sami komplikovali situáciu ponúkaním puku, z čoho vznikali závary.“

VOJTECH JURKOVIČ,

Norimberg