BRATISLAVA – Služobne najstarším predsedom politickej strany je dnes už expredseda KDH Ján Čarnogurský. Na čele KDH bol desať rokov a osem mesiacov a tým sa dostal na čelo pomyselného rebríčka. Za ním nasleduje Vladimír Mečiar, ktorý je vo funkcii deväť rokov a desať mesiacov. Tretím služobne najstarším predsedom politickej strany na Slovensku je Béla Bugár, ktorý šéfuje politickej strane deviaty rok od roku 1992. Najskôr ako predseda MKDH a od roku 1998 po zlúčení MKDH, Spolužitia a MOS vedie dnes vládnu SMK. Bugár má po nie celkom jasnej budúcnosti Mečiara na čele HZDS stále šancu zaradiť sa na čelo pelotónu.
Vôľa šéfa a chuť členov
Aj keď mnohí ľudia vnímajú politiku cez osobnosti, politológ Grigorij Mesežnikov sa domnieva, že v budúcnosti sa zníži význam silnej osobnosti a rozhodujúca bude skôr programová a hodnotová orientácia politickej strany. Mesežnikov tvrdí, že rozdiel medzi Čarnogurským a Mečiarom je napríklad v tom, že odchod Čarnogurského z vedenia KDH nemal taký vplyv na pokles preferencií tejto strany, ako by mal pokles popularity HZDS po odchode Mečiara.
Poslanec HZDS Augustín Marián Húska si pozíciu Mečiara vysvetľuje jeho vôľou angažovať sa a chuťou členov hnutia, ktorí chcú mať v straníckom vedení takúto osobnosť. Na poznámku, že z HZDS prenikajú signály nahradiť Mečiara a niektorí uvažujú, že by to mohlo byť aj pred voľbami, Húska odpovedal: „Nie je treba sa uponáhľať a nie je treba ani stáť. Všetko ostatné sú len informačné hry.“
Poslanec František Mikloško hovorí o svojom bývalom predsedovi Čarnogurskom ako o najsilnejšom predstaviteľovi kresťanského prúdu, ktorý vyrástol z disentu a mal pokračovanie v KDH, a o Mečiarovi ako o mužovi, ktorý mal schopnosť spojiť populistické, národné a postkomunistické sily.
Najväčšia spotreba
Doteraz najväčší počet predsedov mala Demokratická strana, ktorá prešla uplynulých desať rokov zložitým vývojom. Na jej čele stojí už desiaty predseda. „Stabilita vo funkcii predsedu znamená dynamiku smerom navonok. Veľká spotreba predsedov znamená, že takéto strany sa zaoberajú svojimi vnútornými problémami,“ tvrdí Peter Zajac, ktorý bol donedávna poslancom parlamentu za DS. Podľa neho sa DS postupne profilovala ako konzervatívno-liberálna strana, a preto v nej mala byť zachovaná istá kontinuita vedenia. „Prejavilo sa to v rokoch 1995 až 1998, keď mala DS podporu verejnosti v priemere viac ako päť percent,“ hovorí Zajac.
V poradí druhá strana s najväčším počtom predsedov za uplynulé desaťročie je SNS. Doteraz ju viedlo päť ľudí. „Za Černáka sme išli na 4,5 percenta a potom prišiel Jano Slota, v televízii nadal na Maďarov, a tak sme vyskočili na sedem percent,“ povedal jeden z poslancov SNS. Súčasná predsedníčka Anna Malíkova hovorí, že SNS potrebuje stabilitu, a preto štvorročné volebné obdobie funkcionárov považuje za optimálne, aby sa ukázali výsledky.
IGOR STUPŇAN
