BRATISLAVA – Aby sa rybári mohli s radosťou z úlovku venovať svojmu koníčku, každoročne investuje rybársky zväz do zarybnenia asi 70 miliónov korún. Z plných rybníkov sa však tešia aj pytliaci.
„Keď rybári nasadili nové ryby, bolo to vždy skvelé. Mal som svoje pytliacke vodné cesty. Presne som vedel, kde sa držia kapry, kde štuky. Lovil som na objednávku. Keď niekto chcel tlstého amura, dostal ho. S harpúnou pod vodou som mal proti rybárom s udicami výhodu. Strašne som chcel dostať jednu šťuku, ale bola rýchlejšia,“ hovorí Peter. V minulosti si rád zapytliačil na Seneckých jazerách. „Z vody som vyšiel s rybou v igelitke. Harpúnu som nechal v úkryte pri brehu. Nikto mi nemohol nič dokázať. Jednoducho som našiel prepichnutú rybu.“
Nedáme sa zabiť
Peter sa zo svojej šikovnosti úprimne teší. Potápači loviaci ryby s harpúnami však nielenže porušujú zákon, ale v revíre spôsobujú veľké škody. „Keď rybu neudržia, len zrania, začne plesnivieť a nakazí celé stádo. Liečenie je drahé, ak navyše ryba nenájde liek do 24 hodín, už jej nepomôže,“ hovorí Štefan Tomek zo Slovenského rybárskeho zväzu v Bratislave.
Pytliačenie s harpúnami sa rozmáha hlavne na južnom Slovensku a pomaly preniká aj do iných revírov. Najväčšie škody ale spôsobujú pytliaci, ktorí lovia so zakázanými sieťami. „Keď sieť dobre umiestnia, zachytí sa za žiabre aj 500 rýb. Malé povytŕhajú. Na hladine niekedy nájdeme plávať aj 40 kusov bieleho mäsa,“ hovorí Rastislav Náhlik, člen bratislavskej rybárskej stráže.
Loviť načierno je výnosný obchod
„Všimnite si, koľko čárd ponúka jesetera. K nám sa táto ryba nedováža, kúpili ju za pár korún od pytliakov, veď to sú aj úniky na daniach,“ sťažuje sa tajomník zväzu Ferdinand Baláž.
So sieťami sa loví hlavne na Zemplínskej šírave a na Dunaji. Pytliaci sú často dobre organizovaní a ozbrojení. „Pri love som raz namiesto ryby vytiahol sieť. Okamžite prišli chlapi na člne a so zbraňou v ruke sa pýtali, čo to robím,“ hovorí rybár Ivan. Skúsenosti s ozbrojenými pytliakmi má aj rybárska stráž. „Robili sme nočnú obhliadku na Veľkom Dráždiaku v Bratislave, keď okolo nás začali svišťať guľky. Odpísali sme si číslo auta. Polícia nám však odpovedala, že auto stojí niekde v bazáre,“ hovorí Náhlik. Počet jeho kolegov-strážcov sa stále znižuje. „Pomaly odchádzajú. Vraj sa nechcú dať zabiť. Minule jeden z nás chytil pytliaka v Záhorskej Bystrici, kým si zapisoval jeho údaje, prišiel kamarát a oprel mu o spánky deviatku.“
Zákon to snáď vyrieši
Načierno si rybky zvyknú naloviť aj miestni obyvatelia – hlavne na dedinách. Mnohí ani nevedia, že existuje rybársky lístok. Ani ten však všetko nevyrieši. Rybári s povolením si tiež občas domov odnesú viac rýb ako je dovolené.
Rybárska stráž si v tohtoročnej sezóne veľa sľubuje od novelizácie trestného zákona. „Nikto sa už nebude vyhovárať, že rybu našiel. Keď ju našiel, nemal právo si ju zobrať. Je pytliakom,“ hovorí Baláž. „Ak chytíme pytliaka, nepôjde viac o priestupok, ale o trestný čin, ktorý sa mu zapíše do registra. Česi hovoria, že po úprave zákona u nich pytliačenie kleslo o sedemdesiat percent. Novelizácia nášho zákona kopíruje ich postup, tak dúfame, že aj na Slovensku bude pytliakov menej,“ teší sa Náhlik.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
