nia. Napriek tomu sa Kuba v posledných rokoch stáva vychyteným miestom amerických a západoeurópskych turistov, ktorým sa zunovali nezaujímavé dovolenky.
Na Kube objavujú nostalgický pôvab kedysi honosných, dnes polorozpadnutých havanských palácov a exotiku nefungujúcich socialistických služieb. Boom Kuby nastal najmä v posledných troch rokoch, keď sa do amerických a európskych kín a videopožičovní dostal dnes už slávny dokumentárny film Wima Wendersa Buena Vista Social Club, ktorý zaznamenáva vystúpenia sedemdesiat až osemdesiatročných kubánskych spevákov a hudobníkov, ktorí kedysi, v päťdesiatych rokoch, účinkovali v havanských džezových kluboch.
„Nezanedbateľnou atrakciou je dravá energia a vysoká kvalita kubánskej hudby, v ktorej sa spájajú prvky afrických a latinských rytmov a sofistikovaného džezu. Odkedy na celom svete začala rásť popularita takzvanej world music, bolo len otázkou času, kedy vydavatelia žánru načrú do bohatej studne kubánskej hudby. V päťdesiatych rokoch bola Havana miestom radovánok zlatej americkej mládeže a miestne tanečné, folklórne i džezové kapely boli na špičkovej úrovni,“ napísala Julia Sherwood v denníku SME.
S nástupom komunizmu začali kluby upadať a džezmani a džezmanky sa museli živiť ako robotníci.
Vďaka filmu Wima Wendersa, ktorý má veľký úspech už tretí rok, prežili starčekovia comeback, o ktorom nemohli ani snívať. Filmový štáb Wima Wendersa musel najprv legendárny Buena Vista Social Club nájsť, lebo dávne hviezdy si už poriadne nepamätali ani to, kde vlastne stál. Odkedy bol nakrútený film, umelci z Buena Vista Social Club takmer bez prestávky koncertujú, najmä po Európe. Ich energia zakaždým strhne publikum, ktoré je pri posledných skladbách už takmer vždy na nohách. (puk)
