„Učitelia i rodičia často vidia len výsledný efekt, že dieťa niečo vyviedlo, že je zlé, ale nik nevie, prečo sa tak deje, ako to vzniklo. A vynervovaný učiteľ môže veľmi nevhodne zareagovať. Má tendencie to žiakovi vrátiť, ale pritom vôbec netuší, aké peklo on môže doma zažívať. Možno len napodobňuje svojho rodiča a vlastne za to ani nemôže,“ hovorí Gabriela Herényiová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jej špecializáciou je školská a učiteľská psychológia.

Psychológ na škole je na mieste činu

Keď je na škole školský psychológ, má to niekoľko výhod. Osobne pozná kolektív, s ktorým pracuje priamo v školskom prostredí a problém môže riešiť hneď na mieste.

V sterilnom prostredí poradne psychológ ťažšie určí, aké má dieťa problémy a pedagógovi zvyčajne odporučí len individuálny prístup, čo mu veľmi nepomôže.

Školský psychológ má „všestranné využitie“. Okrem toho, že by riešil aktuálne psychické alebo výchovné problémy žiakov, mohol by zisťovať úroveň jednotlivých tried a žiakov, robiť osvetovú prácu, zisťovať problémy na školách, riešiť agresivitu, šikanu.

A, samozrejme, aj pracovať s rodičmi problémových žiakov. „Žiaden rodič totiž učiteľom neverí, že jeho dieťa sa v škole zle správa, keď je doma úplne iné. A má často pravdu, naozaj sa môže správať doma inak ako v kolektíve, kde sa chce, povedzme, predviesť. Z vlastných skúseností viem, že dieťa, ktoré doma nepovie ani jedno škaredé slovíčko, v škole hrozne nadáva. Práve preto, že ventiluje stres, ktorý môže mať doma, kde musí všetko zvládnuť na jednotku, kde nesmie sklamať,“ hovorí G. Herényiová.

Školský psychológ pomáha aj učiteľom

„Psychológ by mal začať od pedagógov, aby sa naučili ako zniesť nepríjemné správanie žiakov. Pedagóg má už i tak znížené sebavedomie a pocit úplnej zbytočnosti, a do toho deti skúšajú, odkiaľ pokiaľ. A čím viac je učiteľ nervóznejší, čím viac si správanie detí všíma, tým je to horšie,“ hovorí Herényiová.

Podľa nej by pedagógovia mali zostúpiť z piedestálu najmúdrejších, ktorý si postavili. „Mnohí učitelia, ktorí ostali na školách, netušia, čo to je internet a žijú z toho, čo sa kedysi naučili. Ale deti sú v niektorých oblastiach podstatne ďalej a sú z toho nervózne. Škola nie je len o encyklopedických vedomostiach. Učiteľ by mal byť deťom vzorom tým, že im ukáže, že život je aj o inom, nevidieť len diktát, mäkké a tvrdé i, datív… Deti potom majú ku škole odpor,“ hovorí Herényiová.

Dôraz kladieme na výkon

Učitelia i rodičia kladú dôraz najmä na výkon, ktorý dieťa musí podávať na každej hodine, každý deň. „Ale dieťa má predsa právo na slabší deň a nemalo by byť hodnotené za každý čiastkový výkon, ale za celkový výkon, za snahu. A to závisí od pedagógov, aby to tak brali. Teraz napríklad príde pekné počasie, jar a pre deti bude peklo sedieť v škole a učiť sa,“ hovorí Herényiová.

Hoci kvalitných školských psychológov treba ako soľ, majú ich len na niekoľkých školách. A to v súvislosti s množiacimi sa problémami v správaní sa detí možno nestačí.

SOŇA REBROVÁ