e na prednáške rakúskej psychoterapeutky Elizabet Zinschitzovej.

Prečo vás zaujala metóda preterapie?

„Máme veľa klientov, ktorým nemôžeme pomôcť, pretože s nimi nedokážeme nadviazať psychologický kontakt. Preterapia učí takýto kontakt nadväzovať. Používa presné techniky - reflexie. Táto metóda dokáže odbúrať napríklad aj agresivitu - postihnutý človek môže byť agresívny aj preto, že sa bojí alebo nerozumie tomu, čo sa s ním deje. Výsledkom preterapie je to, že klient dokáže nadviazať kontakt s realitou, s vlastnými pocitmi a komunikatívny - verbálny aj neverbálny kontakt.“

Ako to vyzerá v praxi?

„Máme malého, ťažko mentálne postihnutého chlapčeka, s ktorým sa strašne zle pracuje. Pri práci s ním som sa pokúsila využiť prvky preterapie: začala som s ním chodiť a opisovala som mu, čo robí a pohyby opakovala po ňom: „Pozeráš sa na ruku, aj ja sa pozerám na ruku. Chodíme spolu. Ideš po schodoch. Vonku svieti slnko.“ Chlapcovi to robilo dobre, začal sa usmievať a upokojil sa. A tak sme sa krôčik za krôčikom dostali k tomu, že dnes na nás už viac reaguje.“

Čo je teda základom preterapie?

„Preterapia vychádza z klientom centrovanej terapie a z jej hlavných zásad. Je založená na myšlienke, že každý jednotlivec má v sebe zdroj sebaporozumenia, základných postojov a sebou riadeného správania. Ak má priaznivé podmienky, dokáže sám sebe porozumieť a sám sa rozvíjať. Priaznivými podmienkami sú bezpodmienečné prijatie, empatia - vcítenie sa do druhého človeka a autenticita. Terapeut musí byť veľmi otvorený, čitateľný pre klienta a musí ho počúvať s ozajstným porozumením. Či prežíva klient zmätok, hnev, bolesť, odpor, alebo lásku, musí cítiť, že ho terapeut bezpodmienečne akceptuje.“

Kde sa môže preterapia uplatniť?

„Veľmi by pomohla v práci špeciálnym pedagógom, psychológom a psychiatrom, ale aj strednému zdravotníckemu personálu, ktorý pracuje s mentálne postihnutými, s autistami alebo na psychiatrických oddeleniach so psychotikmi. Jej prvky by určite mohli používať aj rodičia postihnutých detí. Nie je to žiaden zázrak, ale pomohla už mnohým ľuďom. Sú známe prípady, že postihnutý človek, žijúci v ústave, ktorý už nemal o nič záujem a nekomunikoval, sa po roku preterapie zaradil do ergoterapeutickej - pracovnej dielne.“

MONIKA GÁLIKOVÁ