„Každý máme z niečoho strach a pretože som už dlhšie uvažovala o tom, čo asi trápi deti v našej škole, rozhodli sme sa urobiť prieskum o tom, z čoho majú najväčší strach,“ rozpráva Mária Šimčáková, školská psychologička so Základnej školy a Gymnázia na Jelačičovej ulici v Bratislave. „Výsledky ma prekvapili.“
Prieskum bol jednoduchý, deti sa mali zamyslieť nad otázkou: Čoho sa bojíš, z čoho máš strach? a potom zakresliť do kruhu, ktorý predstavoval pomyselných sto percent ich strachu, políčka rôznej veľkosti podľa toho, z čoho majú najväčšie obavy. Pri vyhodnocovaní rozhodovala veľkosť políčka, ale aj to, čo doň deti napísali.
„Predpokladala som, že odpovede budú škola, písomky, skúšky a iné všeobecné veci, ako že sa boja tmy, strašidiel či zvierat. Ale hoci sa tam objavili aj takéto, deti ma prekvapili tým, že sa báli vecí, ktoré majú naozaj životný význam,“ hovorí Mária Šimčáková.
Okrem tradičných strachov - tridsať percent tvorila naozaj škola - sa objavili i nové, a tak sa pri vyhodnocovaní výsledkov prieskumu muselo urobiť i niekoľko nových kategórií, napríklad kategória tzv. globálnych strachov. V tejto vyjadrili deti svoje obavy z toho, že nám odchádza atmosféra, že nebudú mať čo dýchať, že nastane potopa a prídu o domov. V kategórii existenčných strachov to boli obavy z vojen a zbraní, strachy z tmy, strašidiel a zvierat - najväčšiu hrozbu predstavovali pavúky.
Zaujímavú kategóriu tvorili tzv. novodobé strachy, kde sa nachádzali ufóni či tajomné sily - prekvapujúco(?) mnoho z nich bolo spojených so seriálom Akty X.
A objavili sa i strachy spojené s technikou - napríklad niektoré deti sa báli toho, že stratia počítač, prípadne že im ho niekto zavíri.
„Veľmi ma však prekvapilo, že sa v prieskume objavila i taká vážna téma, ako je strach zo smrti. Deti sa veľmi boja o zdravie svojich rodičov, boja sa ich smrti, straty rodiny. Trápia sa nad tým, čo budú robiť, ak náhodou ostanú samy, kam pôjdu, kto sa o ne postará. Boli to veľmi závažné veci. A z toho mi vyplynulo, že s deťmi sa o takýchto naozaj vážnych veciach nikto nerozpráva, a preto sa ich tak boja.“ (sr)
