V stredu večer, takmer na deň presne tridsať rokov po dobudovaní štadióna na letné olympijské hry 1972, osvietil mníchovský futbalový štadión veľkolepý ohňostroj, aký sa neujde ani víťazovi futbalovej Ligy majstrov. Tento vytryskol pre hráčov Bayernu, ktorí aj v semifinálovej odvete zdolali obhajcu titulu Real Madrid a po dvoch rokoch si opäť zahrajú o najcennejšiu európsku klubovú trofej.

Finále nakoniec vystrieľali rekonvalescenti Elber s Jeremiesom, ktorí sa len pred tromi týždňami podrobili operáciám kolien. Oslavy sa, pochopiteľne, skloňovali v nemčine. Španielsku ‘fiestu‘ preto logicky vystriedal nemecký ‘fest‘. A bavorským fanúšikom vôbec nevadilo, že do tradičného pivného sviatku Oktoberfest chýba ešte päť mesiacov. V niektorých mníchovských krčmách čapovali obľúbený mok až do rána.

Bayern sa za mesiac zbavil pohárových komplexov z nedávnej minulosti. Dvoma víťazstvami vo štvrťfinále sa pomstil Manchestru United za neúspešné finále ‘99 v Barcelone a účty si vyrovnal aj s madridským Realom, na ktorom stroskotal vlani práve v semifinále. Pred nemeckým majstrom stojí posledná, znova španielska prekážka - v milánskom kotle Guiseppeho Meazzu minuloročný finalista FC Valencia. Túžba zdvihnúť nad hlavu pohár je pre obe mužstvá prisilná - Bayernu by sa to podarilo po dlhých dvadsiatich piatich rokoch, Valencii prvý raz v klubovej histórii (a Francúzovi Deschampsovi v jej drese už tretíkrát s tretím mužstvom - predtým Marseille a Juventus - čo by bol ojedinelý rekord).

Bayern proti Realu do detailov odkopíroval štvrťfinálové výsledky i výkony s Manchestrom. Po jednogólovom náskoku z Madridu zaskočil v úvode „biely balet“ ofenzívnou hrou a rýchlym vedúcim gólom brazílskeho kanoniera Elbera. Juhoameričan po ňom na diaľku poslal bozk klubovému lekárovi Müllerovi-Wohlfahrtovi, lebo „bez jeho excelentnej práce by som spolu s Jeremiesom dnes nebol na trávniku, ale úplne niekde inde“. Hoci sa Real včas spamätal zásluhou Raúlovej načasovanej prihrávky na rozbehnutého Figa, pracant Jeremies („robili sme na tom celý rok, ale ešte nie sme na konci našej cesty“) dokázal odpovedať presne zakrútenou strelou k žrdi po prekvapujúcom signáli Scholla.

Zo strany Bayernu to bola futbalová zmes. Ak sa v prvom polčase rozhodol jeho tréner Ottmar Hitzfeld pre ofenzívu, po zmene strán stavil na sľubované ‘Kahntenaccio‘, teda nemecký import kedysi presláveného a účinného talianskeho obranného ‘cattenaccia‘. Pradoxne, aj pri tomto deštrukčnom štýle hry boli Nemci pred brankárom Casillasom nebezpečnejší ako ich súper na opačnej strane ihriska. Elber či Linke mohli definitívne rozhodnúť, zatiaľ čo osemnásobný víťaz pohára číslo 1 tvrdošijne narážal na organizovaný deväťčlenný mníchovský val. „Mali sme proti sebe nesmierne silného súpera. Bránil s veľkým počtom hráčov, proti čomu sme sa nedokázali presadiť,“ povedal sklamaný tréner Realu Vicente del Bosque.

Jeho náprotivok Hitzfeld je už v treťom finále Ligy majstrov. Pred štyrmi rokmi vyhral s Borussiou Dortmund, v ‘99 nepochodil v Barcelone. „Predviedli sme fantastický výkon a mohli sme vyhrať aj vyšším rozdielom. Je to krásny pocit byť opäť vo finále. Valencia je silný súper, ale šance sú vyrovnané.“ Stretnutie sledoval v čestnej lóži aj bývalý tenista a člen správnej rady Bayernu Boris Becker: „Prvý polčas bol rozhodujúci. Máme najlepšieho trénera na svete. Vo finále tipujem víťazstvo Bayernu 2:1.“

MIROSLAV BUKOV